Tá problémová a ten arogantný

23.📝

Zrazu som sa ocitla na prednom sedadle jeho SUV-ečka.
Naťahoval sa cezomňa, aby mi zapol pás. Znervozňovala ma jeho tak blízka pozícia, až ma to rozčúlovala.

"Dobre, dobre to zvládnem aj sama." vytrhla som mu pás z ruky a zapla si ho.

On prešiel okolo a nastúpil na miesto spolu jazdca. Naštartoval motor aauto sa pohlo v pred.
V aute bolo to známe trápne ticho.
Ja som si oprela pravú ruku o okno a o ňu zas hlavu. Chvíľu som mala len tak položenú hlavu. Čakala som , kým sa mi neprestane točiť hlava.

"Čo si robil v bare." ozvala som sa no nepozrela naň. Ak by ste v mojej vete hladali otáznik, tak by ste ho tam nenašli.
Nebola to otázka. Pretože pri otázke si môže vybrať či bude odpovedať. A on nemal na výber.

"Čo myslíš?" volant držal jednou rukou a druhou sa 'hral' s preradzovačkou.

"Neodpovedaj mi otázkou!" hovorili sme kľudom, čo bolo čudné. Vzhľadom na okolnosti.

"To čo ty." povzdychol si a preradil rýchlosť keď sme vošli do zatáčky.

"Vieš kde ma máš odviesť?" rozhodla som sa že tu tému prezatiaľ nebudem rozmazávať.
"Viem."
Super čiže plán číslo jedna: „dať mu zlú adresu a počkať kým odíde aby som mohla ísť domov.” práve zlyhal.

"Odkiaľ." fascinovalo ma tie naše jednoslovne vety.

"Sledoval som ťa." nevenoval mi pohľad, no som si viac než istá že periférnim videním ma mal preskenovanú.

"Uhmm... Slušné." urobila som grimasu.

Ďalej už bolo ticho.

Po chvíli mi nedalo a znova som sa musela pýtať.

"Prečo šoféruješ, keď si pil?"
"Nebudem tvrdiť že som nepil. Pil som ale som schopný riadenia. Roky praxe."

Pri tom som sa usmiala pretože, som si spomenula na moje hlúposti čo som robila v Londýne.