Rozhodnutie

17 1 0
                                    

Toto bude príbeh o beznadeji.. (mal by byť dosť smutný takže si pripravte servítky.)

O žene ktorá prišla o všetko a padla do zabudnutia
.....

Zároveň to bude príbeh o nájdeni svetla a nádeje...
.....

Stála som na kamennej rímse. Do bosích nôh sa mi ako ihli zarezávali studené dažďové kvapky. Celé moje telo bičoval studený vietor s ľadovým dažďom. Na premočené a premrznuté telo sa mi lepili ľanové biele dlhé šaty. Pevne som stihla viečka a pred očami sa mi vynárali bolestné spomienky. A to čo moja láska k nesprávnemu človeku dokázala napáchať. Nemám právo už ďalej chodiť po tejto zemi. S touto myšlienkou som odhodlane otvorila oči a rázne vstúpila do prázdneho priestoru pod sebou. V okamihu ako moje telo prerazilo hustú hmlu som pocítila ako sa mojím vnútrom prehnala temnota. Ťahala ma do čiernočiernej tmy.

Cesta zabudnutia Where stories live. Discover now