Cesta zabudnutia

Len spi, snívaj a modli sa...

Kráčala som naprieč temným mestom... Túto nočnu hodinu to je veľmi zly napad... Priamo si koledujete o okradnutie, zbitie, znásilnenie... A ďalšie iné zaujímavosti... Ja som však patrila do inej kategórie... Zahla som za roh a už som sa dala opäť do behu...

**************

Utekam.... Pred ním, raz ma doženie ... Zatiaľ však nie ... Uspešne pred ním utekám stáročia...

Zastala som až pri temnom lese. Na cestu by som už ani za pomoci mesiaca nedovidela a tak som zašla trochu hlbšie a začala sa štverať na strom. Keď som si našla najpevnejší a najvyšie umiestnený konár, z rupsaka som vylovila pevne kožené remene, ktorými som svoje teplo priviazala oň. Predtým som si však ešte nasadila kožené rúško a pevne ho utiahla vzadu na hlave. Nepotrebujem zbudzovať pozornosť výkrikmi zo sna... Keď som dokončila všetko potrebne prikryla som sa dekou a zahľadela sa na mesiac. Bol spln.... Taky istý ako v tú noc kedy som ho spoznala.
Bola by to oveľa krajšia noc na smrť ako tá ktorú som si vybrala ja... Aj keď ja som opúšťala svoje telo za oveľa znešenejšej noci... Vtedy obloha plakala ... Opäť ma v spánku pohltili spomienky...

--------

- Dobre ráno Hawen ... Si nádherna keď spíš - Povedal a jeho uhľovo čierne oči mi blúdili po tvári. Nakoniec sa však dotúlali a pohľad zabodol do tých mojích...
- Výzerám akoby sa na mne vybúrila matka príroda ... A nie ty ... - Dodala som a dala mu pusu na špičku nosa..
- Ale dúfam že mi moja Matka priroda teraz však ešte dopraje trochu spánku ... - S týmito slovami som sa mu uvelebila v náruči... Len sa zasmial a spokojne si ma pritúlil k sebe.
- Len spi, snívaj a modli sa aby ti to nikdy nebolo odňate.. - Zašepkal mi ešte kým ho pohltil spánok. Tieto slova sa mi však vyryli hlboko do mozgu..

---------

Prebudila som sa nato že mi niečo studene dopada na tvár. Otvorila som oči do chladného vlhkého rána. V mysli mi však stale blikali slová z tej noci.. Len spi, snívaj a modli sa aby ti to nikdy nebolo odňate... Zjavne som sa nemodlila dostatočne čo mysliš Rawen ...? Na túto otazku mi raz určite odpovieš... Zatiaľ to však nechcem vedieť. Budem utekať aby som sa odpoveď na túto otázku nedozvedela ešte aspoň tri tisícročia... S novou energiou som sa odpútala od stromu zbalila veci, vytiahla dlhy plášť a vydala sa opäť na cesty. S Onixom som sa mala stretnúť pred troma hodinami.... O chvíľu už moje kroky a siluetu pohtil les a hmla...