Rok po smrti Kate - 10.11.2015
Už je to rok čo som zomrela. Mýlila som sa. Môžem chodiť po zemi ako anjel, ale nikto ma nevidí. Môžu ma iba počuť. Mama sa snaží vzpamätať z mojej smrti ako sa len dá a darí sa jej. Nechcem, aby bola smutná. Chcem, aby bola šťastná, tak isto ako Leo, otec, Ellie a hlavne Harry. Dnes som sa bola pozrieť na hrob a uvidela som tam Harryho. Po mesiaci prišiel znova. Nikdy som ho neprestala ľúbiť. Nikdy. Aj keď by som bola šťastnejšia keby nebol smutný a našiel si princeznú. Tú pravú. Ja už nikoho nenájdem, lebo nemám ako.
Sadla som si vedľa neho na lavičku a jeho ovial studený vánok presne ako v deň pohrebu.
"Ahoj Harry." zašepkala som mu.
"Kate?" smutne sa usmial.
"Neboj sa nie si blázon." smutne som sa zasmiala. "Hovoríš so mnou ako s anjelom." v mojich očiach sa zaleskli slzy.
"Ako je tam hore?" utrel si slzu, ktorá mu stiekla po líci.
"Je fajn dávať pozor na ľudí, ktorých miluješ." stiekla mi slza a dopadla na jeho ruku. "Hlavne Harry nebuď smutný kvôli mne. Neplač a nájdi si tu pravú princeznú." pousmiala som sa. "Budem ťa navždy milovať." na konci vety sa mi zlomil hlas.
"Aj ja teba." smutne sa pousmial a ružu nechal na mieste, kde on sedel.
The end.
ahojte:) touto časťou ukončujem This Is Me:/ je mi to ľúto, ale uvidíte budú lepšie poviedky ako je táto:) pustite si pri tom Birdy - Not about angels :) majte saaa❤
