*Prítomnosť*
Zayn:
Studená voda siahala po moje členky. Povzdychol som si a sadol si do piesku. Bolo asi šesť hodín ráno.
V tichosti som pozoroval delfínov, ktorý v dialke skákali cez vlny. Bol som tu sám a jediné čo som počul bol šum mora a spev nejakých vtákov. Bolo to krásne. Nemám moc často také súkromie. Cez Mraky Mierne svietilo slnko.
Rozmýšlal som o Rose. Aké by to bolo keby tu bola so mnou .. Zas na tomto očarujúcom mieste. Tak moc mi chýba. Cítil som ako sa mi Slzy tlačili do očí. Nebránil som sa im.. Tento krát nie. Rozplakal som sa. Nahlas. bolo mi to fuk aj tak ma nikto nepočuje. V mysli sa mi premetali všetky tie krásne chvile, ktoré sme na tomto mieste zažili. Napríklad náš prvý bozk. No tento krát som neplakal len kôli nej...
Prechádzal som sa po meste. Všetko mi ju tu pripomínalo. Vybavilo a mi vela krásnych sopienok na ňu. No teraz som sa snažil neplakať.
Po niekoľkých Hodinách som sa vrátil do domu Roseinho (to skloňovanie ma zabije) otca a obliekol si čierny oblek. Vlasy som si mierne upravil, obul som si čierne kožené topánky a potom sa vydal ku cintorínu. Listy na okolitých stromoch pomaly opadávali. A Vietor fúkal silnejšie. Uvidel som skupinku ľudí v čiernom oblečení, korá narieka pri nejakej truhle. Presne tam som mal namierené. Keď som bol už bližšie uvidel som aj farára, ktorý niečo rozprával no to som nevnímal. Všetká moja pozornosť patrila truhle a človeku, ktorý v nej ležal. Bol úplne vychudnutý. Vôbec nevyzeral, tak ako som si ho pamätal. Vždy mal pár kíl navyše.. Stratil svoju ženu.. No aj tak mu nikdy nezmizol úsmev z tváre. Bol to tak skvelí človek a Teraz .. Je preč. Umrel na rakovinu žalúdka. Jediný Príbuzný, ktorého Rose mala.. jej otec Jack umrel. Stále tomu nemôžem uveriť.
Nebolo tú privela ľudí, len pár. Vlastne som sem ani nechcel chodiť. Neznášam pohreby.. Všade smútok, plač, čierna farba a smutná hudba.. Ako keby som si toho smutného sám nezažil dosť. No Jack si moju prítomnosť zaslúži. O Rose sa staral 12 rokov sám. Áno bol na to sám, ale vychoval z nej úžasnú ženu. Kebyže by som bol aspoň s polovice taký dobrý otec ako on .. Tak som asi ten najšťastnejší muž. Vážne... Bol to skvelí chlap.
______________
V tomto meste nemôžem ostať. Vyvoláva to vo mne všetky tie spomienky a potom som len smutnejší .. a smutnejší.
Naštartoval som svoj čierny Range Rover, ešte raz sa poobzeral okolo sebea, povzdychol som si a Odišiel.
Cesta späť do Londýna trvala približne štyridsať minút.
Zaparkoval som auto a potom som došiel ku dverám, pri ktorých ma už čakala vysmiata Perrie. Ach keby som mohol byť aj ja tak šťastný...
Oblek so na sebe už nemal.
"Ahoj zlatíčko. Ták ? Ako bolo u Maminy? " Povedala sladkým hlasom. Občas je až príliž sladký.. A áno myslí si, že som bol za rodinou.
Pozrel som jej do očí a usmial sa. "Bolo to fajn"
Vošli sme dnu a ja som šiel hneď zavolať mame. Perrie som povedal, že idem volať s Niallom.
Nerád klamem. No v poslednej dobe to robím dosť často. Ja nechcem aby o Rose vedeli. A už vôbec nie Perrie.. možno ku Rose stále niečo cítim. Asi si hovoríte, že štyri roky je dlhá doba no aj tak.. proste nedoážem zabudnúť.
Rozprával som mame o pohrebe a o tom, že na Rose stále myslím. Že to miesto mi nerobí dobre a nechcem sa tam vrátiť.
Je skvelé sa s tým všetkým apoň niekomu zveriť. Ona je totiž jediná, kto o tom vie.
Zbožnujem svoju Mamu je tak chápavá.. a som si istý že o Rose nikomu nepovie. Verím jej.
Povedala mi ešte pár povzbudivých slov a potom to zrušila. Hneď som mal o trochu lepšiu náladu.
Vrátil som sa za Perrie do obývačky a pozerali sme telku. Dávali nejaký nudný film ktorému som aj tak nevenoval pozornosť. Myslel som na dnešok.. Na všetok ten smútok a plač tých ľudí.
Nakoniec som zaspal. O chvíľu ma ale Perrie prebudila a poslala ma do spálne.
Lahol som si na mäkkú postel a snažil sa znovu zaspať, no teraz sa mi to už nedarilo. Stále som pred očami videl vychudnutú Jackovú tvár a v pozadí som počul smutnú hudbu a všetko to nariekanie ľudí.
"Odpočívaj v pokoji Jack" Zašepkal som do ticha.
-------------------------
Hojte Mofos :3
Trochu smutná časť :/ a bude takých zrejme vjacej tak sa na mňa ale nehnevajte :D
Začiatok je asi ešte nič moc no potom neskôr sa dostaňem aj k Roseinmu (to skloňovanie -.-) príbehu :) takže sa máte na čo tešiť... ak chcete aby som v písaní pokračovala tak prosím VOTE a pekný komentár poteší ešte viac ! Takže nimi nešetrite :)*
