,,Mal by si ísť na školskú pohotovosť." Rozhodol a ja už som začal spokojne zdvíhať keď v tom mi došlo že TAM PRPSTE NEMÔŽEM ÍSŤ.
,,Netreba až tak hrozné to není." Znovu som sa pokúsil postaviť no mojou rukou prebehol akýsi kŕč.
,,Ale pôjdeš, choď Kim s ním aby sa mu náhodou niečo nestalo." Kývol na Taehyunga a ten mi pomohol vstať a začal ma ťahať von s telocvične.
,,Podľa mňa tak nikto není tak často ako ty." Poznamenal cestou po schodoch na vrchné poschodie.
,,Podľa mňa to je proste osud, môj osud je dodrbať si život na plnej čiare. Troma stupidnými fotkami."
,,Boli tri?!"
,,Hej..."
,,Inak, ja som tak neskutočne zvedavý ako zareaguje keď zistí že k nemu prišiel chlapec nad ktorým si ani nevieš koľko krát honil." Sčervenal som a s tým najviac zaračeným výrazom som naposled, než sme zaklopali povedal; ,,Toto bolo hnusné aj na teba."
,,Ďalej." Ozvalo sa tlmene a tak sme vošli. Vnútri sedel Jeon na otočnej stoličke a robil niečo na mobile. Rýchlo som sa skryl za Taehyunga a tak keď zdvihol pohľad hore videl iba jeho a kus môjho lakťa.
,,Zasa ty? Však vždy keď prídeš tak ti nič není!" Rozhodil mierne rukami.
,,Ale ja som tu zasa iba doprovod." Povedal urazene a odstúpil sa aby mu tak dal skvelý výhľad na loptou dobitého mňa. Mal by som si zapísať že chcem aby ma raz videl aj v stave v ktorom mi nebude tiecť krv z nosu a nebudem vyzerať ako pretkaná kurva ktorú prešiel kamión.
,,Jiminnie, čo sa ti stalo?" Moje meno zašeptal a svojimi očami sa zapichol do tým mojich.
,,Ja sa radšej vrátim na hodinu aby som nezameškal." Povedal nervózne Taehyung a zdrhol.
,,Vieš že si mi šeredne klamal?" Zvodne sa usmial Jeon a ja som len nasucho prehltol.
Ich! Už asi piaty krát pozerám melon awards a teraz do BTS zasväťujem moju babku .-. a ona ,,A toto je tvoj frajer?" *Ukazuje na Jimina* ,,nie to je ten ktorého shippujem s JUNGKOOKOM!"
