ATTITUDE

3. Penelope

Konečne mám pokoj od školy, už iba týždeň prax tak dúfam, že sa mi podarí teraz pridávať viac častí.

Minulú noc si skoro vôbec nepamätám.. zvykla som si, takto to bolo vždy.

Zobudila som sa vo vlastnej posteli za čo som si v duchu ďakovala. Odokryla som sa a keďže som včera asi nemala silu sa prezliecť som zo seba vyzliekla všetko oblečenie a obliekla si iba župan. Pretrela som si zlepené oči ako som sa pozrela do zrkadla. Každý kto by ma takto uvidel by sa zľakol. Pozrela som sa na mobil hodený na posteli. Vážne som nemala chuť ho ani odomknúť. Zívla som si a došuchtala sa až do kúpelne s bolesťou hlavy. Začala som si napúšťať vaňu a zapálila si sviečky. Studenou vodou som si pretrela tvár a snažila sa z nej zmazať všetok makeup, potom som si na tvár naniesla pleťovú regeneračnú masku. Bolo to to jediné čo mi pomohlo vyzerať aspoň trochu lepšie.

Po asi hodine a pol strávenej v kúpelni som konečne vyšla von vyzerajúc.. niečo ako síce som nespala skoro celú noc ale určite som nebola nadrogovaná na párty.. čo bolo pomerne prijateľné. Nechala som si na sebe iba župan, dnes som nemala chuť nič robiť. Znova som sa pozrela na telefón a konečne sa odhodlala ho zapnúť. Chcelo to veľmi veľa sebapresviedčania, neznášam totižto sociálne siete. Nedovolia mi byť skutočnou, je to ako jeden veľký ojeb, ktorý ma tresne po hlave hneď ako sa pripojím na net a zostanem v ňom zhypnotizovaná všetkou tou ,,perfektnosťou". Nie ďakujem, nechcem si zvykať na perfektný život len aby som sa jedného dňa zobudila z toho krásneho sna do krutej reality a zostala obarená a nepripravená na to čo príde.
Odomkla som ho teda a hneď ma zasypali tisícky upozornení, iba som si vzdychla a šla pomaly všetko vybaviť.

Už mi poriadne škvŕkalo v bruchu. Prehrabla som si stále mokré, čisto umyté vlasy a na nohy si obula chlpaté papuče. Vyšuchtala som sa z izby a prišla som do jedálne.
,,Dobré ráno!" zahúkala som na celý dom ale jediný kto sa mi ozval bola Betty. Naša služobná, vlastne jedna z mnoha, ale ju som mala najradšej.
,,Dobré popoludnie slečna Penelope," usmiala sa na mňa tým jej skromným úsmevom. Neviem ako ho presne popísať, pretože som ho vždy videla iba na nej. Nebol to hraný, predstieraný úsmev. Bol naozajstný ale iba taký malý skromný, unavený. Určite sa vie usmiať aj viac ale pri nej mi tento úsmev úplne stačil a vždy ma zahrial pri srdci.
,,Dobré Betty, kde sú rodičia?" bokom som sa oprela o stenu.
,,Podľa toho raňajšieho zhonu a pobalených tašiek verím, že sa jedná o nejakú služobnú cestu."
Super pretočila som očami, zase tu nebudú na moje narodeniny. Si naozaj naivná Poppy, neviem prečo si si mysela, že len preto, že sú to tvoje 18. narodeniny sa tu zrazu objavia a pripravia ti aspoň skromnú oslavu ktorú môžeš stráviť s rodičmi, ktorý by aspoň na chvílu zabudli na prácu a na pretvárku a neboli by ničím iným len tvojimi rodičmi.
,,Dobre ďakujem Betty," smutne som sa na ňu pousmiala a prešla naspäť do izby. Dnes som vôbec nemala chuť byť sama. Napísala som teda Gretchen. Mojej kamarátke zo školy. Nikdy som nevedela či je to moja naozajstná kamaràtka alebo nie. Nevedela o mojom druhom ja a po pravde moje druhé ja by sa s ňou nikdy nezačalo baviť. Ale pre moje predstierané prvé ja bola perfektná. Moji rodičia ju schvaľovali, bola slušná, bohatá a hlavne jej rodičia sa poznali s tými mojimi. Jednoducho jej spoločnosť robila dobre môjmu menu. Vedela som sa s ňou aj vážne porozprávať.. len nikdy nie úplne o všetkom. Rozumeli sme si čo sa týkalo rodičov, že na nás nikdy nemali čas, ale ja som to vždy znášala horšie ako ona. Vždy keď bola smutná kvoli tomu, že na ňu nemajú čas jej potom kúpili nové auto alebo nové šaty, jednoducho si ju kúpili a ona bola opäť spokojná. Ja som sa ale kúpiť nedala. Nič mi nenahradí rodičovskú lásku, ktorá mi tak veľmi chýbala celý môj život.
Penelope🌻:Raňajky v Mona Lise?
Gretchen:Penelope vieš, že je skoro 5 hodín večer, že?
Penelope🌻: Večera v Mona Lise?
Gretchen: 😂 oki, prídem pre teba?
Penelope🌻: Sure, tak za 20?
Gretchen: Som tam.

Rýchlo som odhodila mobil, vyfénovala si vlasy a zo šatníka sa snažila vybrať nejaké slušné oblečenie. Našla som krátke oranžové šaty a topánky na vysokej platforme, ktoré mi doniesli rodičia z Benátok. Rýchlo som sa do toho nasúkala a ešte som si stihla zakryť kruhy pod očami, čo sa mi ale vôbec nepodarilo tak som si aspoň nasadila slnečné okuliare.
Už som počula trúbenie pred domom, vykukla som z okna a bola to Gretchen v jej červenom kabriolete.
Zišla som dole a sadla si k nej do auta. Jemne som ju objala a dala jej pusu na líce.
,,Ahoj zlatík," pozdravila ma s úsmevom. Odzdravila som ju tiež s už natrénovaným úsmevom. Celé naše priateľstvo bolo aspoň z mojej strany už od začiatku skôr natrénované, takže už som to ani nejak nevnímala.

,,Čo chystáš na narodeniny? Dúfam, že nejakú poriadnu párty!" Zasmiala sa Gretchen keď sme sa už usadili a objednali si jedlo.
,,Jasné veľmi sa na to teším!" zaklamala som keďže som ešte nič vymyslené nemala pretože som dúfala že svoje narodeniny oslávim s rodinou. Samozrejme zorganizovať takúto ,,poriadnu" párty bude úplna hračka. Luďom ako Gretchen stačia nejaké 2-3 živé kapely, čiže sa nemusím starať o to kedy má najlepší DJ práve čas, stačí jej to v nejakej príjemnej romantickej záhrade, čiže nemusím riešiť to kam zmestím 5 stejdžov, stačí jej pár druhov vín a nejaké šampanské, čiže nemusím zháňať žiadne drogy.. bude to ľavou zadnou.. aj keď sa asi unudím k smrti..
,,Super! Aj ja sa už teším! Len neviem čo si oblečiem," zosmutnela. Takýchto ľudí mi bolo veľmi lúto, pohŕdala som nimi a metala som sa ako ryba na suchu len aby som sa nestala jedným z nich. Bola smutná, lebo nevedela čo si má obliecť..

***
Na druhý deň ráno som sa zobudila celkom skoro. Keď som sa rozlúčila s Gretchen a prišla som domov, na rýchlo som zohnala živé kapely a išla som spať. Ráno som sa osprchovala, dala sa nejak dokopy a obliekla si biele krátke šaty. Spýtala som sa Betty či by mi nešla nakúpiť víno a šampanské, nejaké som našla aj doma. Dala som jej obálku plnú peňazí pretože musela kúpiť len tie najlepšie, najstaršie a najdrahšie vína a povedala som jej že môže niečo kúpiť aj pre seba. Vždy som to tak robila keď mi šla nakúpiť. Zaplatila som si najdrahší catering ktorý mal práve čas a taktiež aj manažérku spoločenských udalostí, ktorá sa postarala o všetko ostatné. Potom už mi zostávalo iba rozposlať pozvánky a nejak prežiť tento nudný večer plný pretvarovania sa.

Nudná, ja viem. Ale nemôže byť každá časť len o párty a okrem toho, Poppyna slušná tvár má byť skôr vážna a táto časť je práve o tom aby ste vedeli ako to Poppy vidí z tohto druhého pohladu.
Ďalšia časť bude čoskoro. 🖤