Keď u mňa prvý krát spala kamoška, chceli sme, aby to bol nezabudnuteľný večer s veľkou zábavou. No aký by to bol večierok bez trochu strachu? Ako prvé nám napadlo vyvolávať duchov. Spomenuli sme si na malé dievča, ktoré bývalo v našej dedine, ale v jeden večer išlo k jazeru a utopilo sa. Tak sme išli vyvolávať malú Sáru. Robili sme to prvý raz, takže sme nevedeli, či je to tak správne, lebo sa celkom nič nedialo. Bavili sme sa ďalej a asi o dve hodiny sme šli spať.
Nadránom som sa zobudila na kamoškyn krik. Spýtala som sa jej čo sa deje, ale ona mi neodpovedala. Stále spala. Chcela som ju zobudiť a trochu upokojiť, ale nešlo to. Stále so sebou hádzala na posteli a kričala. Rozsvietila som v izbe a vtedy sa mi ju podarilo zobudiť. Povedala mi, že sa jej snívalo o tom dievčatku a že ju stiahlo so sebou do jazera. Vtedy som sa strašne zľakla. Mne sa snívalo presne to isté!
