Daddyho Dievčatko

Time to Say Goodbye

"Emma vstávaj, prídeš neskoro do školy" zobudil ma krik mamičky ktorý išiel z kuchyne, nemohla som otvoriť oči bola som veľmi unavená, asi do pol noci som chatovala s kamarátkou  Lily Sandrovou.Ľedva som sa postavila obliekla som sa učesala, a spravila si make-up.Rýchlo som bežala dolu schodami naraňajkovala som sa a bežala som do školy.

V škole bol normálný deň ako každý, až na to že som musela celých šesť hodín počúvať učiteľku Mayerovú, verte mi je to hrôza.

Keď som konečne prišla domov mama bola oblečená slávnostne."Mami?" "Áno, zlatko?" "Kam ideš keď si takto oblečená?" "Ohh, aj by som ti to zabudla povedať čakáme návštevu, choď sa pekne obliecť" "Čože?!Mami a koho?" nechápala som koho čakáme, veď predsa matka mi nič ráno nehovorila."Zlatko prosím posaď sa" sadla som si a čakala som čo mi mama povie, docela som sa bála "No vieš, našla som si partnera, zaľúbila som sa do neho a on do mňa máme sa veľmi radi a to na vzťah stačí, verím že už si veľká a pochopíš ma" "Aha, a to sa teraz k nám nasťahuje a bude tu bývať?" odvetila som naštvane "Nie, zaťiaľ a teraz sa už prosím bež prezliecť."

To je snaď zlý sen, zabuchla som dvere a hodila som sa na postel.Ešte päť minút som rozmýšľala nad celou situáciou a potom som vošla do sprchy.Keď som už bola dosprchovaná obmotala som si uterák okolo celého tela a chcela som sa obliecť, počula som zvonček a mama na mňa kričala nech si pohnem, "Do riti" povedala som si nahlas aj keď v izbe nikto nebol, zistila som že mam veci dole v obývačke.Musela som si teda ísť pre oblečenie dole.Pomaličky som kráčala dole schodami pre oblečenie ktoré bolo položené na gauči, a zrazu tam stal on ten muž o ktorom mi hovorila mama, jej partner.Veľmi som sa hanbila kvôli tomu že som mala na sebe krátky uterák a trčal mi kúsok zadku."D-D Dobrý deň" začala som koktať pretože som sa hanbila ako nikdy "Dobrý deň slečná" odzdravil ma pán Payne.Rýchlo som zobrala veci a bežala hore, aby som sa konečne obliekla.Konečne som bola hotová a zošla som dole.
"Tak si hotová?" spýtala sa mama "Áno mami" "Fajn, idem priniesť taniere." "Tak keď už tu sedím tak  si aspoň povedzme mená, volám sa Liam Payne" "Ja som Emma" odpovedala som drzo nemala som náladu sa s nim rozprávať."No tak keď už sa poznáme čo tak si podať ruku?" pousmial sa šibalsky, podala som mu ruku a ďaľej som už nemala chuť hovoriť.Medzitým prišla mama.A zrazu mama odpadla, nevedela som čo robiť bol to zlomok sekundy, obaja sme sa k nej rozbehli, "Zavolaj sanitku" skríkol pán Payne.Bola som v šoku.

Po pár hodinách strávených v nemocnici konečne vyšiel doktor."Dobrý deň slečná a pane" "Čo je s mamičkou" rýchlo som sa postavila a spýtala som sa doktora."Mrzí ma to ale vaša matka má rakovinu, už sa jej nedá pomôcť zostáva jej len pár hodín života" "Chcem ju vidieť hneď!" kričala som po celej nemocnici s plačom."Mrzí ma to ale ste neplnoletá nemôžeme to dovoliť, mala som chuť vraziť tomu doktorovi facku, mal štastie že tam bol pán Payne inak by mal asi rozbitý nos."Poď Emma ťahal ma za ruku pán Payne" ja som len s plačom kráčala.V aute bola nepríjemná atmosféra."Emma?" "Áno?" odpovedala som potichúčky, pretože som nevládala už ani rozprávať prišla som o otca a teraz aj o matku, to je snaď zlý sen?! "Sľubujem že ak sa tvojej matke niečo stane, ja sa o teba postarám, sľubujem ti to, zlatíčko" "Ďakujem pán Payne" trošku som sa na pana Payna usmiala, ale nemala som veľkú chuť na úsmev.