Básne a všetko, čo mi napadne a rozhodnem sa to zvečniť

my demon

Dievča zahalené v tmavom tyle, démona vo svojom tele živí

a on ako parazit drží sa jej. Vysáva dušu z tej dievčiny úbohej. 

Každým dňom slabšia je, nikdy nebola slabšia než teraz v tejto chvíli. 

Kosti presvitajú cez jej kožu tenkú ako papier. 

A on sa vyškiera, silnie z jej slaboty. No ona nevie, ako sa dostať z tej ničoty. 

Jediné však čo ona chce, je dotknúť sa jeho pier.

Zaborí svoje pazúry do jej krku. Oči jej prázdne stratia poslednú iskru.

Trhá ju  na kusy, krv na jeho rukách sa mení na hodváb. 

S každým kusom ich láska silnie. Jej tajné city  si našli cestu von.

Tak veľmi ich skrývala no teraz z jej srdca vypadli a padli mu k nohám.

Zobral si ich. Vsiakli do neho ako letný dážď do horúcej cesty. 

No jej duša je nesmrteľná. Chabé telo leží na zemi. 

Čierne vlasy jej lemujú tvár a ona už  necíti. 

ostala potopená bez záchrannej vesty. 

Z ruže, čo vyrástla pri jej tele vyšla duša, 

do jeho srdca dostať sa pokúša.

Zúfalo sa snaží o lásku jeho, preto sa vzdala tela,

aby jej   duch vyletel a ostala navždy s ním. 

V smrteľnom bozku po ktorom tak túžila zostali, 

kde sme sa to dostali?

vzdali sme sa všetkého  pre lásku snáď?

bolo to jednostranné?

to  povie len jej žiaľ