Prológ

15 1 1
                                    

,, Hope." chrapľavo vyslovil moje meno a mne sa opäť začali tvoriť na tele zimomriavky. Jeho oči boli tmavšie ako obvykle, ale stále som sa v nich strácala. Dôkladne som si prezrela jeho tvár, na ktorej som nedokázala nájsť jedinú chybičku. Jeho telo sa pohlo smerom ku mne a zastavilo centimeter od toho môjho. Srdce mi splašene udieralo do hrude a dych sa mi zrýchlil. Bol tak blízko, človek, ktorý mi tak ublížil, teraz stojí takmer centimeter odomňa. Jeho ruka vystrelila k mojej tvári a  jemne dopadla na moje horúce líce.

,,Hope Emillton." zašepkal mi pri uchu, a moje telo ihneď zaplavili zimomriavky. Jeho voľná ruka sĺzla na môj štíhli pás a prihiahol si ma bližšie. Naše telá sa dotýkali a ja som mohla počuť tlkot jeho srdca.

,,Tyler, je koniec." šepla som trasľavým hlasom a odvrátila od neho zrak. Tyler sa iba uchechtol a studeným prstom mi prešiel po líci. Prečo to robí? Prečo mi takto ubližuje?

,, Hope, nehovor tak, sama vieš, že to pravda nie je." zachrapčal mi pri uchu a perami sa obtrel o môj ušný lalôčik. Ticho som zavzdychala.

,, Daj mi ešte jednu šancu, Hope. Prosím." zapriadol a pozrel sa mi do očí. Vedel presne, čo robí, ale už to na mňa nefungovalo. Už nie.

,, Tyler, nie." rázne som odvetila a zatlačila do jeho hrude, aby som oddelila naše telá. Nedal sa, znovu si ma priziahol bližšie.

,, Hopie, " začal, ale prerušila som ho.

,, Už ma tak nenazývaj." tvrdo som povedala a silnejšie zatlačila do jeho hrude.  Tentokrát neprotestoval.

,, Milujem ťa." zasyčal a zatiahol sánku. Bol nahnevaný.

,, Zabudni na mňa." pokojne som odpovedala, aj keď  sa moje slzy tlačili von. Zvrtla som sa a odkráčala preč.

----

Takžeee, môj prvý prológ! Dúfam, že sa vám páčil a budete čítať túto novú poviedku. Budem veľmi vďačná za všetky VOTES a prípadne komentáre. Snáď to bude niekto čítať. :)) Budem veľmi rada, za vaše názory či už dobré alebo kritické. :)

-Ester^_^^

HopelyWhere stories live. Discover now