Dievča bez tváre

/1/

Ako zvyčajne, ráno ma vzbudí láskyplný hlas mojej matky. Znova kričí po otcovi. Toto ráno je len debil. Minulý týždeň bol neschopný idiot, takže dnes si celkom polepšil.
Schádzam do kuchyne a hľadám si svoje raňajky.

,,Ty čo si taký vyparádený?" Pýta sa mama.
,,Aj tebe dobré ráno," odvrknem. Niekedy sa mi s ňou fakt nechce baviť. Vlastne, skoro nikdy. ,,Dnes je prvý deň v škole." Odpovedám stručne a jasne.

Len kývla hlavou a odišla. Nebudem klamať, ale som celkom rád. Mám rád raňajkovať sám a v pokoji. Štandardy jedináčika...
Keď zistím že nestíham, ako zvyčajne, kávu nalejem do seba tak rýchlo, že môj žalúdok ma určite neznáša a bežím na autobus. Na mokrom trávniku sa mi šmyklo, takže prvý deň začínam s krásne zadrbanými bielymi teniskami. Už som sa bál, že dnes budem mať šťastie. Poznáš to porekadlo lepí sa mu smola na päty? Hah. Aké milé. Ja žijem v bazéne, ktorý je smolou naplnený. Takže sa mi nelepí len na päty, ale aj na všetky ostatné časti môjho príťažlivého tela. 

V autobuse už hľadám môjho najlepšieho kamaráta. Je najlepší, lebo je vlastne aj jediný.

,,Ideš na svadbu? Myslel som že je to náš prvý deň na novej škole" škerí sa Dave.
,,Prestaňte všetci útočiť na moju košeľu."
,,Nebuď vzťahovačný."
,,Nebuď debil."
,,Ticho, musíme si zachovať čisté konto v prvý deň." Mal pravdu. Musíme sa tváriť, že sme úplne normálny. Ja sa musím tváriť, že sa vôbec neteším na fyziku. Pravdou je, že sa potrebujeme. Ja jeho na to, aby mi nestrčili hlavu do hajzla a on mňa aby ho niekto pred tým strčením ochránil. Pretože ak je niekto dokonalý adept na šikanu, tak je to on. Takže ja pri ňom vyzerám vlastne priemerne cool.
,,Celkom sa hanbím," priznávam sa mu ako na spovedi.
,,Aj ja."

Takže teraz už poznáš moju osobnosť. Moje meno je Ted. Vlastne som Teodor, ale na to meno nepočúvam už 8 rokov. Som dosť hanblivý, smoliar a možno až priveľa sarkastický. Moji rodičia sa nenávidia, nenávidia mňa pretože som dôvod ich nerozvodu, a keby som nemal Dava, pravdepodobne mi ostanú na konverzáciu rybičky a moja babka. Môj život je nezaujímavý. Vlastne, bol. Od dnešného dňa sa to všetko zmení. Úplne všetko.

Sedeli sme na obede. Stovky ľudí okolo nás viedlo dialógy, smiali sa a my sme sedeli sami dvaja pri veľkom stole. Škola bola fakt pekná. No zaujalo ma niečo úplne iné. Niekto.
Sedela za malým stolom, bola obklopená ľuďmi, ale ticho si čítala knihu. V živote som nevidel krajšie dievča. Dlhé blonďaté vlasy dopĺňali jej krásnu bledú tvár.

,,Neumrel som? Vidím anjela," hovorím si nahlas. Nemohol som z nej spustiť oči.
,,Ja umriem, Ted. Od nudy. Prečo si za nami nikto nesadne?" Ako to dopovedal, ako dva medvede sa zvalili na náš stôl 2  vysokí chalani.
,,Pozeráš na to dievča? Veľa šťastia," povedal jeden z nich.
,,Ja som Josh a toto je Ryan." 
,,Dave. A toto je Ted," zdvorilo nás predstavil Dave. Cítil som sa ako na plese v opere. Dostanem šampanské? 
,,Ako sa vám páči na škole?"
,,Fajn," poznamenal som, ale moje oči boli stále na nej. Ak ma niekto pozoruje, určite si myslí že som buď v kóme alebo opitý. Rozmýšľal som len nad ňou. Nikdy v živote ma niekto tak neočaril. Dal by som ruku do ohňa za to, že to dievča nemá jedinú zlú vlastnosť. Bolo to ako keď si ako malý prišiel do hračkárstva a nejaká hračka ťa na toľko očarila, že si bol schopný vyplakať 2 litre sĺz, zahrať sa na týrané dieťa a vyvolať si kolaps, len aby ti ho kúpili. A potom ju už nechceš pustiť.
,,Nie si jediný, ktorý sa do nej zaľúbil," povedal Josh.
To je mi jasné. ,,Neviem o čom hovoríš," tváril som sa, že sa vôbec nepozerám na ňu.
,,Je to náladová krava." Keď vyslovil tie slová, konečne sa mi podarilo odtrhnúť od nej zrak.
,,Ako to môžeš... Teda ako to myslíš?"
,,Skús sa s ňou porozprávať a uvidíš," odpovedal mi a začali sa rozprávať o niečom inom.

Znova som sa na ňu pozrel. Chcem ju spoznať. A tak veľmi ju chcem poznať. Jej zlozvyky. Chcem počúvať jej myšlienky. Chcem byť pri nej, keď to bude potrebovať.

Celú cestu domov som nad ňou premýšľal. Len nad ňou. Kto by to bol povedal, že sa takto do niekoho zbláznim. Je to vôbec normálne? Začal som si ju predstavovať. Aký ma hlas? Ako sa smeje? Kde býva? Nedokázal som prestať.

Zajtra sa jej predstavím.
Už nech je zajtra.