Vraždený dom

Prológ

Sedím pri útese. Môj život je na hovno. Ja nechcem už žiť tento mizerný, odporný život. Priateľ ma opustil...A taktiež nenávidím Halloween! Je to jeden z najhorších dní na svete! Nie preto že sa bojím, nie ja sa nebojím! Ten deň nenávidím od roku 1996! Vtedy som mala 12 rokov. Bola som zbierať sladkosti ako každý rok. Bol to jeden z mojich najobľúbenejších dní, lebo bol Halloween a ešte preto lebo som mala narodeniny . Ale od toho dňa už som ten deň nenávidela, nezaujímalo ma že mám v ten deň narodeniny. A pýtate sa prečo som nenávidela ten deň? Ja vám to teda poviem. V ten večer som išla zbierať sladkosti z mojou naj kamarátkou Julie. Ona bývala neďaleko mňa. No už som prišla domov a bolo mi niečo čudné, ale nevedela som že čo. Otvorila som dvere a po schodoch stekala krv. Začala som pišťať. Prišla som bližšie ku schodom a čo som videla, no na to nezabudnem. Uvidela som ležať v kaluži krvi moju mamu a nemala hlavu! Postavila som sa na prvý schod kde až tak ešte krv nebola. A vtedy sa skotúľala mamina hlava a prisáľa pri mojich nohách. Začala som pišťať a behať po celom prízemí. Došla som do kuchyne a uvidela som oca ležať v kaluže krvi. Tiež nemal hlavu. Jeho hlava bol meter od neho a pri jeho hlave bola motorová píla ktorá bola celá od krvi. Zbadala som že otec drží v rukách nejaký papier. Zobrala som ho a zistila som že je to pre mňa. Stálo tam že moja babka sa o mňa postará a že ma veľmi ľúbia. Vyšla som z domu a začala utekať k Julii. Povedala som všetko jej rodičom a tí zavolali políciu. Potom som celí život bývala u babky. Na ten okamih ako sa maminkina krvavá hlava dotkla mojich nôh nezabudnem. A taktiež nezabudnem na celí Halloween. Od vtedy Halloween neslávim. Len sedím v kúte a plačem. Dnes už mám 18. Sedím pri útese a vyzúvam si biele baleríny. Mám biele matkine šaty a náramok čo som dostala od otca. Dala som jednu nohu do vzduchu a potom aj druhú. Teraz letím ako vták. Už som pod vodou a pomáli som otvorila ústa. Zavrela som oči a...

________________________________________________________

Takže Prológ je na svete. Ja viem je dosť dlhý ale čo sa dá robiť. Dúfam že to budete čítať

Lauri