1. január
Neviem ako, ale práve dnes sa stanem oficiálne paní Bailey.
Keď sme boli niekoľko metrov nad Tichým oceánom, povedal mi že má pre mňa prekvapenie...
S rodičmi to vybavil ešte, keď sme boli v Austrálii a oni vybavili všetko ostatné, kňaza miesto a šaty...
V ruke som držala moje obľúbené kvety - ľalie a pod pazuchou ma držal a kráčal so mnou otec rovno k môjmu budúcemu manželovi.
Usmievali sme sa na seba počas toho čo som kráčala uličkou urobenou ľuďmi nášho mestečka a rodinou.
Nebola to obyčajná svadba v kostole.
Brali sme sa v lunaparku a náš "oltár" bolo ruské koleso pred, ktorým sme stáli a kde sme si povedali áno.
Svoju kyticu som tiež nehodila typicky, ale z vrchu ruského kolesa...
Naša hostina bola cukrová vata, pukance, typické americké jedlá ako hamburger a hotdog...
Pán a paní Bailey...
Už navždy...
ВЫ ЧИТАЕТЕ
Lunapark 🎡
РазноеSHORT STORY Život nám pod nohy hádže polená a buď ich preskočíme alebo spadneme... Osudy dvoch ľudí sa spoja. Bude všetko ako z rozprávky ? Bude to dobrý koniec ? Všetko ostatné sa dozviete v príbehu.
