BRAWL |Marauders Era|

1. HOME

S ťažkosťou sa opäť raz nadýchnem a horúci pot ma zahltí nepríjemným pálivým pocitom na hrudi. Oči sa mi rozlepia veľmi pomaly a akoby až so zrakom prichádzal zvuk. Okolo mňa bol ruch. Ženský hlas na niekoho kričal no neviem na koho. Chcem sa obzrieť, keď zrazu sa nado mnou skláňa o niečo starší, ale na sto percent on, profesor Albus Dumbledor. O niečo šedivejší. O niečo vráskavejší, ale stále to bol on. "Profesor..." Šepnem tichým bolestným hlasom. "Všetko je už v poriadku slečna Moody. Už ste v poriadku. Ste doma." povie a mne sa pred očami znovu zatemní.

Keď sa znovu prebudím ležím na niečom mekkom. V ústach mám palive sucho a hlava sa mi jemne točí.
Šepnem: "Halo?" Snažím sa povedať nahlas no hrdlo ma zrádza suchosťou. Z ničoho nič sa spoza plachty vynorí žena. "Ah slečna Moody ste hore!" S veľkými očami ma sleduje. "Vodu prosím. " Šepnem. "Oh, samozrejme prepáčte!" Nadskočí a rýchlo príde k môjmu lôžku a podá mi vodu z nočného stolčeku.
"Ehm... " Odkašle si a vyrovná sa. "Ako sa cítite? Vaše telo prešlo veľmi silným kúzlom niet pochýb, že sa dá zaradiť do temnej mágie." Spýta sa ma a tento raz už s kamennou tvárou si ma profesionálne obzerá. "Myslím, že sa to dá zvládnuť. " Odpoviem zmätene. "Čo je za rok?" Spýtam sa no od ženy, ktorá sa tu o mňa očividne starala nedostanem žiaden prekvapený výraz. Ba naopak. Jej nadšenie sa cez jej škrupinku profesionality rýchlo prederie na povrch.
"Je začiatok školského roku 1976-1977. " "1976... " Vydýchnem neveriacky. "Je to 49 rokov presne slečna Moody. " Oznámi mi fascinovane. "Ste legenda. " "Tom... " Nádejne sa chcem na neho spýtať. "Myslím, že to by ste mala radšej prebrať s riaditeľom. " Smutne sa zamračí. "Riaditeľ Dippet a téma Tom Riddle?" Zhrozene sa na ňu pozriem. "Oh nie drahá. Dippet už odišiel na druhý svet. Nech odpočíva v pokoji. Terajší riaditeľ školy je profesor Dumbledor." "No to by vysvetľovalo veľa." Zamrmlem si sama pre seba pri spomienke na tvar starého muža nado mnou. "Nemajte strach mal by tu byt každú chvíľu." Usmeje sa a zájde za sklenené dvere jej kancelárie.

A skutočne. Neprešlo ani päť minút a Albus Dumbldor otvoril s milým úsmevom dvere ošetrovne. "Morganna!" Veselo vyhŕkne moje meno. "Som rad, že ste konečne späť." Obzrie si ma. "Fascinujúce. Skutočne vyzeráte ako v deň, keď ste utiekla." "Profesor, čo je s ním?" Spýtam sa a pri jeho náhlom poklese úsmevu sa mi nahrnú do oči slzy. " Počúvaj ma Aria nieje to tvoja chyba. Skúsili sme to a nás plán nevyšiel. Tom Riddl je teraz známi, ako Lord Voldemort, ale nemôžeš za to ti, ale ja." "To nemôže byť pravda." Šepnem a mojim slzám už dám daný priebeh. Cítim, ako mi zovrie žalúdok aj srdce, ako sa celá trasiem v slzách. Pár rúk ma však elegantne vtiahne do objatia. "Oh dieťa je mi to tak ľúto..." Povie a ľútosť z neho skutočne kvapka ako pot.
"Dieťa?! Mám 49 Dumbledor! 49!" "Fyzicky nie ani psychicky. Povedz mi aké to bolo cestovať dopredu časom?" "Ako žmurknutie. V jednom zábere vidím zúrivého zo zlomeného Toma a v druhom vás, ale staršieho, ako sa nado mnou skláňate." "Nezostarla si ani o hodinu Aria berte to, ako dar." " A, čo s ním profesor? Všetkých, čo poznám sú pravdepodobne mŕtvy alebo Tomovy prívrženci." "Máš šancu na nový začiatok. Na nájdenia nového života." "Môj život bol on..." "Aria si stále mladá. Máš cely život pred sebou. Neutápaj sa v minulosti. O Tomovy už dlhšie nikto nepočul a aj keď tam je, neodváži sa sem dôjsť." "Čo mi teda navrhujete?" Utriem si slzy z tvare. "Nástup do 6 ročníka ako nový študent. Budeš znovu zaradená do fakúlt ako nový prvák. Povieme, že prestupuješ zo školy v Amerike." "Nemám ani prízvuk." "Chodila si tam len do školy rodičov máš rozvedených jeden žije tam jeden tu po ich rozvode ta dali až do Ameriky." "To nedáva zmysel." Zamrmlem. "Nechaj nech sa o to ja postarám. Ty sa obleč do róby, ktorú ti madam Pomfrey donesie a potom po teba dôjde profesor Slughorn." "Ešte učí?" "Áno učí a trval na tom, že ako tvoj bývali fakultný učiteľ ta vyzdvihne." "Cíti sa previnilo." "Asi máš pravdu." "Ja viem, že mám profesor." Prekrútim očami. "Vaša drzosť mi chýbala slečna Moody." Zasmeje sa potichu a odíde.