Les ma prijal. Spiace tŕnie v žilách ožilo. Začula som jeho hlas, ako na mňa volá. Vytrhol ma z moci temna a ukázal cestu, ktorou mám ísť. Zákrutami potôčkov chodila som v sebe, v kopách lístia nachádzala svoju tvár. Cez zhnité pne som sa lúčila s minulosťou a žiaru slnka prijala ako budúcnosť. Naučil ma ako žiť naplno a kráčať až za horizont svojich síl. Ako nežiť v klamstvách a predchádzať otráveným riekam. Tichom vyliečil ma a dal mi druhú šancu spoznať samú seba. Jeho pôda stala sa mi telom, stromy kosťami a vychodené chodníčky rukami. Potoky žilami, vrcholce očami, zvieratá orgánmi, hmyz bunkami a pokoj dušou. Zelenela som. Z lesa nevyšlo dievča, ale strom.
