Čakanie

Už tu sedím celú večnosť a pozerám sa, ako mizne ľudskosť. Dívam sa na ľudí, ktorí tadiaľto dennodenne prechádzajú a konajú toľké zlo. Tento nádherný park dá človeku toľko energie. Zeleň sa týči po jeho stranách ako piliere, ktoré určujú smer. Slnko bojovne prechádza cez konáre a lístie, aby zahrialo ľudské tváre. Prečo som skončil práve tu?

Každý deň tu prejde toľko ľudí, ich počet možno iba odhadnúť. Ľudia s rôznymi tvárami a myšlienkami, avšak ani jeden z nich ma nevidí. Už mi ide prasknúť hlava. Ľudia prejdú okolo a ich životy mi zahlcujú myseľ. Každú sekundu vnímam niečo iné a niekoho iného. Toto snáď nikdy neskončí.

Vedľa mňa sa usadí manželský pár. Žena mu šepká zamilované slová do ucha, ale on premýšľa nad úplne inými vecami. Vo vrecku mu už zvoní jeho druhá žena. Nevie sa dočkať toho, kedy sa s ňou bude môcť stretnúť. Hrá to na dve strany, ale asi ho to vôbec netrápi. Načo sú ľudia spolu keď sa nemilujú?

V diaľke sa však už blíži niečo iné. Mladý chlapec s iphonom v ruke. Čučí na tinder, kde hľadá dievča na večer. To sú ľudia až takí zúfalí?

Takto je to stále. Z ľudí sa stali neciteľné žijúce tvory, ktoré si radi ubližujú.

Zúfalo si držím tvár a hľadím do zeme. „Kedy sa to skončí?" pýtam sa samého seba. „Dobrý deň, môžem si prisadnúť?" ozve sa z pravej strany. Vzhliadnem hore a zbadám dievča, čo mi hľadí do očí. „Ty ma vidíš?" prekvapene sa pýtam. „Jasné, že ťa vidím. Aj ja som bola jednou z týchto ľudí, ktorí bezhlavo kráčajú po svete. Raz ale prišiel deň, keď som si uvedomila, že to tak nemôže byť. Vtedy si prišiel ty a zmenil si mi život. „Som rád, že ešte existuje niekto, kto na mňa nezabudol." s úsmevom odpovedám mladej dievčine, ktorá sa už zberá na odchod. Podá mi ruku a ešte dodá: „Neboj sa raz to každý z nich pochopí, ako veľmi im chýbaš."

Ešte nič nie je stratené. Raz sa dočkám a vidieť ma bude každý. Potom už nikdy viac nebudem musieť nečinne sedieť. Potichu si vravím.

Každý raz bude takto sedieť a premýšľať, prečo spravil v živote toľko chýb a zlých rozhodnutí, ale už to nikdy nenapraví. Je na čase, aby ste ma čím skôr zbadali a neprehliadali. Lebo ja som to, čo chýba vo vašich životoch. Pýtate sa kto som?

Som to, čo má v sebe každý z vás. Svedomie, ktoré by vás malo trápiť za vaše nedobré konanie.