keď v plači zvíjaš sa
mesiac jasne svieti,
uvedomíš si jeho silu
až keď posledná slza na zem padne.
vonku to hrá nočnou oblohou
tebe stekajú ďalšie slzy,
kvôli nemu jedinému
nevidíš krásu noci.
utri tie slzy
zdvihni hlavu,
na noc krásnu
obráť uplakané oči.
a možno mesiac nádej ti dá,
že ešte nie je všetko stratené,
veď tak ako padá meteorit
v nádeji, že niekde pristane.