Soul -SK (FF-HARRY STYLES)

Chapter 10

***

O pár dní neskôr:

Zhlboka som dýchala keď som bežala po ulici a neustále si kontrolovala hodinky ktoré značili že už dosť dlhú dobu meškám.  Na vysokých opätkoch a priliehavej úzkej sukni sa mi behalo oveľa ťažšie , ešte k tomu s kufrom v ruke ťahajúc ho za sebou. Konečne som pribehla pred obrovskú a vysokú firmu ku ktorej som s výdychom vzhliadla.

,,No konečne..“ ozval sa hlboký no uštipačný hlas muža stojaceho vedľa mňa, ktorého som si vďaka môjmu vyčerpaniu pre beh ani nevšimla.

,,Hovoril som , že ťa zveziem ale ty nie...“ pokračoval a približoval sa svojimi dlhými nohami odetými v čiernych úzkych nohaviciach

,,Ty to zvládaš sama...nepotrebuješ aby ťa niekto vozil.“ Zvýšil svoj hlas o niekoľko oktáv snažiac sa napodobniť ten môj. Keď som sa konečne narovnala a odlepila zrak od jeho topánok, vzhliadla som vyššie k jeho tvári. Vlasy mal ako vždy vyčesané dohora, čím mu pridávali na výške a tak isto aj na atraktívnosti ktorá z neho sršala na míle. Svoj trup a hrudník mal odetý v bielej košeli ktorú mal nedbalo vykasanú z nohavíc čím nepôsobil až tak formálne ako v práci. Pár gombíkov mal tradične rozopnutých kúsok od krku a tým mu s pod hrude vykúkali dvaja vtáci letiace oproti sebe. To tetovanie sa mi neskutočne páčilo.

,,Budem dnes počuť tvoj hlas alebo sa budeš ešte dlho spamätávať z toho že ma vidíš Holubička?“ uštipačne sa opäť  ozval a na jeho peknej tvári vyčaril drzí úškrnok. Pozdvihla som jedno svoje obočie a založila si ruky na hrudi.

,,Kocúrik....“ načala som a jednu svoju ruku presunula provokatívne presunula na jeho hruď.

,,Máme spolu stráviť týždeň na služobnej ceste tak zbytočne nekomplikuj situáciu uštipačným správaním...“ žmurkla som naňho a odtiahla svoju ruku s ktorou som ho po celú dobu môjho rozprávania hladila po hrudi. Len na mňa pozeral so zatajeným dychom keď sa opäť drzo usmial.

,,vedel som že sa ti páči..“ žmurkol na mňa opäť on a chytil sa za svoju hruď. Prevrátila som očami a zobrala svoj kufor smerujúc si to ku jeho autu.

,,Ukáž...“ zobral mi kufor z rúk a prebral nad ním svoju kontrolu. Otvoril svoj kufor na veľkom Range Rowery a zodvihol ho, čím sa mu vzadu na chrbte vyrysovali neodolateľné bicepsy. Zahryzla som si do pery a s prerušením výhľadu na Harryho zdvíhajúceho môj kufor som sa presunula ku dverám vedľa spolu sediaceho vodiča. Nasadla som dovnútra a s výdychom som sa oprela o jeho kožený poťah sedačky. Dvere vedľa mňa sa otvorili a auto sa prevážilo na jednu stranu keď si Harry sadol za volant.

,,Pripravená?“ žiarivo sa usmial a venoval mi svoj pohľad.

,,Povedzme že áno...“ našpúlila som pery a prižmúrila viečka. Len sa zasmial a potočil kľúčom v zapaľovaní. Cesta prebiehala v tichu ktoré prerušovalo len rádio a príslušná stanica. Ticho však po chvíli prerušil jeho hlboký a chrapľavý hlas.

,,Vieš..budeme v hotely v jednej izbe. Myslíš že by sa mohlo opakovať to čo u teba? Myslím spanie v jednej posteli. To vieš... nerád navyšujem prácu upratovačkám.“ Uhryzol si do spodnej pery a zastrihal obočím.

,,A nehovoril si náhodou že to, že si spal v jednej posteli s dievčaťom a nič sa nedialo sa stalo prvý a aj posledný krát?“ pripomenula som mu jeho slová a tak isto nadvihla obočie.

,,No práve..“ vyceril zuby nad mojou šokovanou tvárou z jeho odpovede a odvrátil pohľad opäť na diaľnicu.

,,Nemyslíš si snáď, že by sa medzi nami niečo na tom hoteli stalo?!“ ozvala som sa po chvíli keď mi jeho reči vŕtali ešte dlho hlavou.