Svaly chlapca sa stiahli okolo človeka skláňajúceho sa nad ním. Nevedel jeho meno. Nepotreboval ho. Bol ako každý z jeho "klientov" ako ich nazýval. Nesúdil ho za služby ktoré od neho vyžadoval. Proste to potreboval. Rovnako ako blonďatý chlapec pod ním. Obidvaja potrebovali na niečo zabudnúť. Niekedy ľutoval výber svojej kariéry. Vlastne skoro nikdy. Potreboval zahnať úzkosť ktorá ho už od útleho veku zžierala. Slzy bolesti, kvôli nedostatočnej príprave mu stekali po lícach. Ucítil teplo ktoré sa v ňom rozlilalo a následne prázdnotu. Zostal ležať. Čakal kým jeho "klient" neodíde. Chlapec sa zvalil vedľa blonďákovho nevládneho tela. Pár minút bolo počuť len hlasné oddychovanie. Výrazne vyšší chlapec sa zdvihol, natiahol na seba oblečenie a s priamo vypľuvnutým ďakujem opustil miestnosť.
