I'll by whit you

1 kapitol-nemôže to byť horšie

Ráno som stala zo studenaj zeme.Bolo to niečo hrozne ako nočna mora ktorá nechce skončit.Otvorila som dvere a zišla po schodoch, samozrejme rodičia museli pozerť už telku ako inak.Pre nich je dvoležitè len telka piť jesť srať a spať.Čo sa tíka môjho zdravia tak to je pre nich nulovè."čo tu ešte doprčic robíš"povedala mama.
"ja len...."nestihla som dopovedať a drbla my facku.Nie nesmiem plakať proste nesmiem.Radšej som sa išla obuť ako som sa obúvala tak prišiel otec a drbol ma po hlave rukov.Slzi my chceli vitiecť von ale ja som ich nepustila.Vyšla som z domu.V ten moment uplní naval slz.Tento život neprajem žiť nikomu ani tomu največiemu nepriatelovi je to ako keby ste mali nočnú moru misleli by ste si že ste na konci ale omyl začína dalšia a toto je môj dokonalí život.

Keď som bola už pred školov ani sa my tam nechcelo ísť nemam žiadnich kamošov a ešte k tomu ma budú aj šikanovať."huf"vzdichla som si a vošla dnu.V škole mame plno ludí a hlavne..."omg girls vydeli ste tie novè guči topanki ".jop Známa fiflena kajlín a jeji taktiež ošahanè krávi.Nemôže to byť horšie.

"Hello kejt".oh nie nemôže to biť horšie.Chcela som sa pohnúť ale my skočili do cesti."ale ale kam si sa vybral kejt"odpovedala nahnevaním hlasom kajlín."Nechcem žiadne problèmi"povedala som.Ale zrejme ju to viac naštvalo."girls podajte si ju"povedala a ukázala na mňa.
Jej ošahanè kravi ma zbili a strčili na zem."hahahahahah uvidíme sa na obed by kejt"a odišli do triedi.Slzi sa my zas vali do očí strašne to bolí u srdca keď vieš že celí svet je proti tebe
A ešte k tomu píšu o mne na internet veci ktore niesu pravda.V ten moment
som si pomyslela nik nemôže mať horší život ako ja.

Keď zazvonilo na obed som išla rovno si zohnať obed a sadnúť si na najblišie volne miesto.Často sa pítam, prečo ma nemá nik rád?.Veď som im nič nespravila a robia my toto čo my robia.prečo?.Zrazu my slza stiekla hneď som si ju utrela ale hneď
ako som si ju doutieral som vydela kajlín s jejími krávami."Prosím vás nechajte ma prosím"povedala som smutne."Keď tak prosíš takže.......nie"odpovedala a ukazala rukov na mňa."spravte je z obeda mňnamku"odpovedala.Na stole som mala mlieko, jedna s nich chitila mlieko a vyliala my ho do polievki, druhá chitila čili omačku a vyliala my ju tiež do polievky a kajlín ma drbla po hlave a potom zobrala polievku a vyliala ju na mná.Všetci tom momente na mna.Slzi sa my len tlačili do oči.Postavím sa od stola a utekam na záchod.Začina plakať jedna slza za druhou.popri tom ako plačem som si prezerala v zrkadle.Prečo ja,utrela som si slzy.

Upravila som sa. a išla som si zbaliť veci do taški.Keď som prišla do triedi som si šla zbaliť veci a išla som sa obuď keďže som bola už obutá tak som sa chystala domov ale....."ale ale ale niekto sa nam snaží ujsť"povedala kajlín."Prosím..."nestihla som dopovedať a jej cvičnè kravi ma strčili a ja som spadla do blata."zajtra to bude horšie"a odišli.Ja som len zo slzami v očiach stala a utekala domov.

Keď som prišla domov nebola to žiadna slava."Kde si bola?"nahnevane
Sa opitala mama."ja...."nestiha som dopovedqť zo šuplika vytiahla panvicu a teesla mňa snov po hlave.
Oči mam plne slz.Chcela som utiect do izby ale ešte pred tím ma zastavil otec a dal my takèho placaka po chrbte že my skoro dych virazil.Radšej som sa nan ho ani nepozrela a utiekla som do izby.Keď uš som bola v izbe tak som si sadla do rohu prazdnej izby a začala som plakať.Prečo?????

Keď už bola noc som si lahla na studenú podlahu lebo v mojej izbe bola prazdna.Chcela som sa pozriet von oknom ktorè v izbe mám len jedno.Ale aj to okno my zrušili tak že ho zatreli farbou a ja som nemohla sa pozrieť na hviezdi.Veďeli že to je jedina vec na ktorej my zaleží aj tú my zobrali.No nič je sice velká zima von aj v mojej izbe ale no čo už im na mne nezáleží.Radšej pôjdem spať

Rano som sa zobudila troch neskôr ako zvičajne.Zyšla som dole po schodoch a namierila som rovno do kuchyne.To čo som tam vydela ma zaskočilo.Mama sedela na linke a fetovala koks ktorí mala na papieriku v ruke otec bol vedla nej a pichal si heroin.Keď ma zbadali tak bolo zle.Zdrapili ma za oblečenie a išli k vchodovím dverám a vyhodili ma von."A už sa nevracaj!"zabuchli za sebou dvere.Najhoršie bolo že som mala hneď oči plnè slz lebo ama držali tak silno že som mala pocit že my idú zlomiť ruku a ešte k tomu som nemala ani bundu na sebe.Možno by bolo všetkym ddobre keby som odišla s tochto sveta.Rozhodla som sa teda ist do lesa kedže mame dom na kraji lesa a bude im všetkím dobre.Asi v pol lese sa mi zača sa my točit hlava bola my velka zima, spravila som ešte par krokou a drblo ma na zem a po chvíli som ondlela.