𝕿𝖍𝖊 𝕿𝖗𝖚𝖙𝖍 𝖀𝖓𝖙𝖔𝖑𝖉 {ᴋᴏᴏᴋᴠ}

𝕯𝖗𝖊𝖎

Taehyung vypustil z pier maličký povzdych, zatiaľ čo si naťahoval svoj stuhnutý chrbát, dávajúc mu ako-také uvoľnenie. Nádherný chlapec sa práve nachádzal vonku, v centre vesničky. Pomáhal žobrákom, dávajúc im vodu, jedlo, a samozrejme, lásku. Taehyung miloval pomáhať druhým, vedel, že by nemal podceňovať chudobných. Vec, ktorú ho naučila jeho matka.

A blondín vždy počúval svoju matku. Cítil jej prítomnosť vždy, keď sa rozprával so žobrákmi, ukazujúc im jeho optimistický úsmev pripomínajúci krabicu. A vesničania to brali skoro ako tradíciu.

Vždy prichádzal ráno so svitajúcim slnkom rovno k žobrákom, dávajúc im maškrty a potrebné veci. Každý sa držal od nich ďalej, od chudobnejších ľudí, ktorí stratili svoje domovy kvôli Jeonovi Jeonggukovi.

No nie Taehyung. Žobrákom pripadal ako anjel, správajúc sa nevinne a roztomilo, jeho oblečenie čisté, často biele, pretože túto farbu na ňom jeho matka milovala.

Obyvatelia boli najprv v šoku, vidieť tak krásneho chlapca, ako pomáha žobrákom a dotýka sa ich. Mysleli si, že si len na svoje šaty dostáva špinu, za čo žobrákov nenávideli, no Taehyung ich vždy obdaroval milým úsmevom. A žobráci tomu nemohli uveriť, že niekto, hlavne niekto tak nádherný ako Taehyung, sa o nich zaujíma.

Taehyung schmatol svoju tašku, v domnienke sa vrátiť, dúfajúc, že je Jimin už dávno doma. A v poriadku, keďže dobre vedel, aký jeho kamarát je. Krásny chlapec sa usmieval na okoloidúcich ľudí, ukláňajúc sa starším, na znak rešpektu, ktorý mu to oplatili priateľskými úsmevmi.

Spomínaný chlapec si začal potichučky spievať pesničku, zatiaľ čo kýval taškou každým krokom, ktorý spravil. Potichučky sa zachichotal, pripravený povedať Jiminovi všetky zábavné historky, ktoré mu ľudia povedali. Jeho úsmev sa však stratil, keď sa dostavil pred ich domovom, úplne zastavujúc vo svojich stopách.

Pretože pred ich domom sa nachádzalo niekoľko rytierov, ich kone uviazané okolo stroma. A dvere dokorán otvorené. Taehyung na mieste zamrzol, nevnímajúc, že si ho jeden rytier všimol.

,,Hej, pozri sa na to." Povedal rytier, ukazujúc na siluetu drobného chlapca. ,,Wow, ten je pekný." Zahvízdal druhý, čím si získal blondiačikovu pozornosť, jeho oči naplnené strachom. Taehyung sa zvrtol na päta a s ťažkosťami kvôli jeho šatám sa rozbehol smerom do lesa. ,,Na čo pozeráte? Chyťte ho!" Zakričal ich veliteľ, na čo sa traja rytieri rozbehli za blondiačikom.

Taehyung prekvapene nadskočil keď okolo svojho pásu pocítil silný stisk, zastavujúc ho v akomkoľvek pohybe. Vystrašene zodvihol hlavu, pozerajúc na troch rytierov s veľkými očami, pripomínajúce laň. ,,M-môžem vám s niečím p-pomôcť?" Opýtal sa roztraseným hlasom, ktorý rytierov dosť prekvapil. Boli šokovaní z toho, aký hlboký, no medový hlas má. Chlapec na nich pozeral so zvedavými očami, jeho pery uväznené medzi jeho zubami. Vyzeral ako anjel zoslaný z neba, no každá časť jeho tela bola veľmi hriešna.

Traja rytieri sa len uškrnuli a okolo Taehyungových rúk omotali tie svoje, za ktoré ho následne vyzdvihli. ,,Hej! P-pustite m-a!" Požiadal ich naštvane keď ho začali ťahať smerom k domu. Taehyung sa z ich uchopenia snažil vybojovať a skoro spadol na zem, keď ho jeden rytier strčil dopredu.

,,A ty si kto, krásavica?" Opýtal sa veliteľ, volajúci sa Minho, ktorý bol prekvapený vidieť takého pekného chlapca na pokraji lesa. ,,Kim Taehyung a rád by som vedel, čo robíte v mojom dome!" Jeho perfektne rovné obočie zvráštil, zatiaľ čo sa jeho pery automaticky rozkošne našpúlili za každým slovom, ktoré povedal.

Veliteľ sa nad tým rozkošným pohľadom pred ním zasmial, uškrňajúc sa, pred tým, než blondiačiovu bradu surovo chytil do svojich prstov, pocítiac hebkú pokožku pod jeho dotykom. ,,Poznáš muža s menom Park Jimin?" Taehyung zalapal po dychu, jeho zreničky sa zúžili a jeho maličké telo sa začalo triasť. Neveriacky a vydesene pozeral na veliteľa. Jeho chvejúce pery sa od seba oddelili, keď vo dverách uvidel postavu muža držajúceho jeho najlepšieho kamaráta pod krkom.

,,Jimin!" Zakričal na neho blondiačik, vymániac sa z veliteľových spárov a rozbehol sa k svojmu hyungovi, keď v tom bol rázne odstrčný od muža, ktorý držal jemu blízku osobu. Muž od Jimina vzhliadol, hľadajúc majiteľa medového hlasu, no zarazil sa, keď ho uvidel. Pred ním stál maličký chlapec s blonďavými vlasmi a modrými očami, ktoré pripomínali letnú oblohu, oblečený v bielych šatách, vyzerajúci ako princezná.

Muž sa uškrnul a pustil krvácajúceho Jimina k zemi, nezaujímajúc sa o zvuk bolesti, ktorý vychádzal z jeho pier. Blondiačik sa zdal, že lovca pozná, a tak sa k nemu vydal, prekročiac Jiminovo nevládne telo. Taehyung sa nad mužom submisívne prikrčil, očami stále pozorujúc svojho kamaráta. Trhlo ním, keď na svojej brade pocítil studený prst, ktorý mu následne zdvihol hlavu.

Taehyung zalapal po dychu, keď sa stretol s čiernymi chladnými očami muža, ktorého vôbec nepoznal. V jeho hlave sa vynorilo len jedno meno, no neopovážil sa na neho myslieť, keďže princa nikdy nevidel, nemohol povedať, že to bol on.

,,Ahoj maličký, hádam, že tvoje meno je Taehyung, však?" Muž pred ním sa ho opýtal chrapľavým, dominantným hlasom, ktorý sa v jeho ušiach ozýval ako ozvena v studni, pohrávajúc sa s jeho menom na jazyku. Taehyungovým chrbtom prešlo niekoľko zimomraviek, zatiaľ čo hľadel do jeho prázdnych očí. ,,Á-áno, pane." Taehyung si nemohol pomôcť, než sa cítiť pri mužovi veľmi placho a odhalene, navzdory tomu, že mal na sebe dlhé šaty.

Muž hmkol a zostal v úžase, keď na jeho tvári nenašiel žiadnu chybičku. V jeho hlave sa však vytvoril zákerný plán, zatiaľ čo pozoroval každý milimeter Taehyungovej bezchybnej tváre.

,,Si ochotný urobiť čokoľvek, aby si zachránil svojho maličkého kamaráta?"

________

Dobrú noc everyone xd ja som dead.

TewiBeaw