Nadchádzajúce ráno......
Zobudil som sa skorej ako Matthew. Stále spal ako zabitý. Išiel som dole do kuchyne spraviť si raňajky, teda vlastne nám obom. A jemu extra kávu. Keď sa zobudí bude ju potrebovať. Našťastie v chladničke bolo niečo z čoho sa dali spraviť dobre raňajky.
Zopár vajec, zelenina, slanina a vedľa na linke chlieb. Najskôr som spravil vajíčkovú omeletu a potom opražil slaninu. Zeleninu som nakrájal do misky. Mali tam aj nejaké pomaranče tak som ich odšťavil. Priniesol som to do obývačky a čakal kým sa zobudí. Opäť som sledoval ako zlato spí. A zrazu sa zobudil.
M: Dobre sa ti sleduje ako spím ? Isto si hovoríš ako zlato spím :)).
Ja: (hodil som po ňom vankúš)
M: Au, moja hlava.
Ja: Tak ti treba, ty trkvas jeden. (odvrčal som)
M: To si robil ty ?
Ja: No nie l, svätý Peter nám prišiel navariť.
M: Vieš variť ?
Ja: Nie si ešte opitý ?
M: Dobre, dobre. Len.....
Ja: Len čo ?
M: Presne toto mi robievala aj moja mama na raňajky.
Ja: Tak to dúfam, že ti to bude chutiť.
M: Naposledy pred 3 rokmi....
Ja: Aby som ti varil častejšie.
M: Ak chceš....😅.
Ja: Rád varím, ale nemám komu.
M: Takže mám raňajky z lásky ?
Ja: Ak sa to tak vezme....
M: Aaaaw zlaté, poď ku mne dám ti objatie.
Ja: (prekvapene sa naňho pozerám)
M: Ale zase moc osobne si to neber. Ešte ťa nemilujem.
Ja: (ťapol som mu jednu po hlave)
M: Veď aaaau !
Ja: Chceš ešte druhú ? Tú ti môžem dať palicou.
M: Už si pripadám ako keby si bol moja mama......
Ja: Som pani domáca u nás doma a v triede pre spolužiakov niečo podobné. Nič nové si mi nepovedal.
M: Ah tak. No aspoň, že som už teraz nedostal facku.
Ja: To by som dvakrát nehovoril.
M: Máš pravdu.
Ja: Pohni si, škola začína o hodinu.
M: Áno, áno, už idem. Len si dám rýchlu sprchu. Mal by si aj ty, smrdíš od vyprážaniny.
Ja: Takže ešte ideš vravieť kto komu smrdí hej ? Cítil si seba ? Kde máte druhú sprchu ?
M: Aký si si istý, že máme dve. Nechceš ísť so mnou :)) ?
Ja: Ale ja ťa už naozaj zabijem !
M: Wowowoou, okej prepáč. Hore na poschodí je, biele dvere vľavo.
Ja: Dik....
Po tomto som bol celkom dosť vytočený. Nikto ma nenaserie tak ako on. Ale bolo to divné, znel až príliš presvedčivo. Aj pri tom objatí. Asi to bude tým alkoholom. Studená sprcha mu pomôže.
Ja: No čo, už si vytriezvel po sprche ?
M: Ja a triezvy ?
Ja: .......(prevrátil som očami)
M: No poď už ideme do školy.
Ja: Áno hneď len si dám ešte tabletky proti bolesti.
M: To máš kvôli tej nohe ?
Ja: Áno, niekedy je to nepredstaviteľná bolesť.
M: Kedy máš rehabilitáciu ?
Ja: Dnes po škole.
M: Ok, tak si pohni po škole, pôjdem s tebou.
Ja: Ty si to s tými štyrmi dňami myslel naozaj vážne však ?
M: Úplne !
Do školy sme to stihli len tak-tak. Ale stihli sme. Obaja sme z iného ročníka takže každý máme inde hodiny a triedy. A málokedy sa teraz v škole vídame.
M: Nezabudni, ponáhľaj sa.
Ja: Áno, áno, neboj sa.
M: A ďakujem za to, že si sa o mňa postaral.
Ja: Nemáš zač. (žmurkol som na neho)
A obaja sme sa vybrali na naše hodiny a čakali kým bude koniec vyučovania.
Zase sa na mňa tak divne usmial. Už začínam mať o ňom pochybnosti. Ale už som si povedal, že nebudem mať žiadne očakávania. Hneď keď som prišiel do triedy, tak sa ma spolužiačky začali pýtať, že kto to je a čo s ním mám. Čím to bude, keď sa na škole bavím iba s babami a hneď, ako je vedľa mňa niekto mužského pohlavia ,tak si myslia všeličo. Snažil som sa nebyť moc konkrétny lebo by si to zase vzali po svojom. Ale jednej spolužiačke som povedal všetko. Vždy som jej o ňom písal, skoro každý večer sa vyplakával a tak. Vždy tu bola a stále je pre mňa keď potrebujem. Bola veľmi šokovaná tým čo som jej povedal. Asi nečakala, že raz k niečomu takému dôjde, to som ani ja nečakal......podľa nej je do mňa a bojí sa.
