Don't Fall for Me ✅

Chapter 9

Predtým než stihla zareagovať Yoongi ju pobozkal.Jeho pery sa jemne obtierali o tie jej a prstami jej držal bradu.Jeho telo sa pritislo na jej telo.Naklonila sa dozadu až kým neucítila ostrú hranu stola.Chytil ju za tvár a prisunul si ju bližšie aby prehĺbil bozk.Jazykom sa jej obtieral o jej dolnú peru čím si žiadal vstup do jej úst.Otvorila ústa od prekvapenia a Yoongi nezaváhal ani na chvíľu a plynulým pohybom tam vnikol.Nemala inú možnosť ako schmatnúť ho za tričko tak silno že sa pod jej rukou začalo trhať a praskať.Jej srdce išlo vyskočiť z hrude.Teraz by ho mohla ochutnať.Cítila slanú chuť kávy.Yoongi bol odhodlaný nechať ju ochutnať celé jeho vnútro.Ako náhle sa im stretli jazyky mala pocit akokeby sa jej všetky orgány prevrátili.Jej prsty putovali z jeho ramien cez krk až do jeho jemných čiernych vlasov .Jemne ho za ne zaťahala aby si ho prisunula bližšie.Nachvíľu prestal a ona cítila ako sa uškrnul do bozku.Každý ťah každý pohyb bol absolútne dokonalý.Prisbôsobovala sa mu a snažila sa ho napodobniť.Keď sa pohol dopredu ona sa pohla dozadu a keď sa on pohol dozadu ona sa pohla dopredu aby predĺžila bozk.Keď ho jemne uhryzla do spodnej pery počula ako vzdychol vzrušením.Chcela aby tento moment trval večne aby sa to nikdy neskončilo a ona sa nemusela vrátiť späť do reality. Keď Yoongi prelomil bozk rýchlo ho odstrčila od seba.Trošku sa zakolísal.Jej srdce jej stále bilo ako splašené a adrenalín stále prúdil v jej celom tele.Ale musela to urobiť.Pozrela sa naňho a jeho výraz sa zmenil.Akokeby sa jeho maska vrátila späť na pôvodné miesto.Jeho oči boli chladné.V hrdle jej navrela obrovská hrča.

"Yoongi...ja---"Prerušil a v jeho hlase nebolo cítiť žiadnu emóciu.

"Ja viem.Nemusíš nič hovoriť.Nemal som to urobiť."Ustúpil ale stále sa jej pozeral do očí.

"Prepáč mi to."Zvyšok dňa bol divný.Nemohla to dostať z hlavy.Mala pocit akokeby medzi nimi niečo vznikalo.Ale nemohla povedať či to bolo dobré alebo zlé.Trošku jej z toho preskočilo.Potrebovala ho vidieť.Potrebovala s ním hovoriť.Ale bolo to náročne kedže sa jej vyhýbal kde sa len dalo.Yoongi práve chystal kávu keď vošla.Dvihol hlavu keď počul cvaknúť kľučku a stuhol keď vošla do vnútra.Zhromaždil všetky papiere na kopu a zobral ich do rúk a chystal sa na odchod.

"Yoongi,počkaj!"Postavila sa vedľa neho a dala ruku pred dvere čím mu zablokovala cestu.Pozrel na ňu rovnako chladným výrazom ako ráno.

"Čo chceš?" Cítila veľký nezáujem v jeho hlase ale nemohla ho nechať isť a tváriť sa že sa nič nestalo.

"Iba mi povedz prečo sa mi vyhýbaš."Pokrčil obočie a jeho pery sa roztiahli do malého úsmevu.

"Sama dobre vieš prečo."Jeho chladný hlas ju donútil sklopiť oči a ustúpiť z cesty.Ale rozhodla sa že nepodľahne svojím inštinktom.Pozerala sa mu vyčítavo do očí.Yoongi si povzdychol a uškrnul sa.

"Pozri Y/N.Je mi ľúto čo sa ráno stalo.Bola to hrozná chyba viem.Mal by som sa viac ovládať.A myslím si že by bolo lepšie pre nás oboch keby sme na to zabudli.Proste to nechaj tak."Ale ona to nemohla len tak nechať tak.Akokoľvek sa snažila na to zabudnúť nejaká časť z nej stále chcela nech na toto nikdy nezabudne.Vôbec nevedela čo to znamená.Pamätala si všetko ten bozk,tie dotyky,tú chuť.A to že jej srdce bilo ako splašené ešte niekoľko hodín potom čo sa to stalo.Cítila ako sa jej tvár červená.Yoongi sa na ňu zamračil a jemne sa snažil jej ruku odstrčiť z rámu dverí aby mohol prejsť.

"Nie,počkaj!"Schmatla ho silno za ruku.Množstvo papierov čo mal v ruke vyletelo všade možne.

"Prepáč."Ona a Yoongi sa zohli v rovnakom čase.Ich čelá sa buchli o seba a oni si sadli na zem.Yoongi ju chytil za ruky a snažil sa ju zodvihnúť.Lenže jej ruky chytili jeho tričko.V Yoongiho očiach bolo vidieť že nevedel čo má robiť.Pustil jej ruky čím ju nechal znovu spadnúť na zem.Stisla oči k sebe jej hlava padla na niečo mäkké čo definitívne nebola studená podlaha.Cítila na svojom krku horúci dych.Cítila pod svojimi prstami bavlnené tričko.Pomaly otvorila oči.Yoongi mal jednu ruku obmotanú okolo pásu a druhu v jej vlasoch čím zabránil pádu na tvrdú podlahu.