Les

Osud?

Nevedela som kde som. Blúdila som po lese, a pomali vo mne hasol plamienok nádeje že sa odtiaľ dostanem. Telefón sa mal každou chvíľou vybiť. Nemala som kredit a ani signál. Ale načo mať kredit keď nemám signál. Bola noc, v lese to šuchotalo. Bála som sa viac a viac. Od strachu som sa bála dýchať, či ma niečo nezačuje. Opatrne som sa posúvala ďalej a ďalej. Dostala som sa na lúku. Neuverite mi, ale bola tam chata. Zrazu sa mi do hlavy dostala kopa otázok. *komu tá chata patrí? je to bezpečné? môžem do nej vôjsť? nie je to pasca? je to môj osud?* Nedokázala som sa pohnúť. Sledovala som tú chatu a okolie dlhú dobu. Márne. Musela som ísť dnu, a presvedčiť sa sama či je to bezpečné. Pomaly som otvárala dvere s veľkou neistotou. Vošla som dnu a poriadne som sa poobzerala. Nebolo tam nič neobviklé, až na znepokojujúce množstvo modlitebných knižiek. No dobre, niekto zbiera modlitebné knižky. No a? Išla som hore schodami, ale bola to najväcšia chyba ktorú som mohla urobiť...