Ako každé sobotné ráno si išla Ema zabehať. Dnes sa rozhodla že pôjde cestou cez les . Nikdy tade nešla, bála sa tade chodiť ale dnes ju tam niečo ťahalo. Na konci lesa bola pekná veľká lúka na ktorej pobehovalo malé roztopašné žriebätko. Ema bola veľmi prekvapená , podišla bližšie k malému nezbedníkovi . Hrali sa spolu asi pol hodinu ale potom žriebätko utekalo preč. Ema bežala za nim a vtom zastala, pred ňou bol nádherní ranč na ktorom pobehovalo niekoľko vznešených koní . Išla sa pozrieť bližšie .“ Čo tu chceš „ ,ozvalo sa s poza jej chrbta. Otočila sa „prečo si na mojom pozemku. „ Ja som nechcela vojsť na váš pozemok ale neďaleko na lúke bolo malé žriebätko a ja som len chcela vediete kam beží“. „Dobre veď nič také sa nestalo ja som len chcel vedieť ako si sa sem dostala, chceš sa ísť pozrieť na kone?“ „ Áno ,a ako sa vlastne vola to žriebätko.“ „Soraia ak chceš môžeš isť za ňou je tam ohrade ale opatrne aby ti neublížili ostatne kone. Ináč ja som Peter a ty si ? Ema .“ Od toho dna chodila Ema každý víkend za Soraiou po čase z nej vyrástla krásna veľká kobyla . Jedného dňa prišiel za Emou Peter a spýtal sa jej či si chce isť na Sorai zajazdiť. Bola trochu v šoku pretože nikdy pred tím nejazdila , ale na koniec súhlasila išlo jej to perfektne . Asi po roku keď išla Ema po meste zbadala plagátik na ktorom bolo napísane „ JAZDECKÁ SÚŤAŽ PRE ZAČIATOČNÍKOV V PARKÚRE“ strhla plagát a utekala za Petrom veľmi sa chcela zúčastniť Peter najskôr nesúhlasil ale Eme sa ho podarilo presvedčiť. Začali trénovať. Postupne zvyšovali výšku prekážok až boli pripravení na preteky. Mali ešte asi dva týždne tak že mohli vylepšovať chyby , týždeň pred pretekmi Soraia dostala koliku nevládala sa ani pohnúť nevyzeralo to s ňou dobre. Ema pri nej s plačom strávila noc. Vedela, že ak sa je do rána nezlepší stav tak ju budú musieť pravdepodobne utratiť. Keď sa zobudila ostala v nemom úžase Soraia nad ňou stala a pomaly jedla. Ema sa veľmi potešila bežala za Petrom ktorý ich akurát chcel odhlásiť. „Peter pod sa pozrieť už jej je lepšie“. Až do súťaže nechali Soraiu oddychovať. Keď prišli na miesto konania Peter odviedol Soraiu do boxu a Ema sa išla zapísať. Bola 3.takže nemala čas stresovať na rýchlo si prezrela trať. Prišli na štart , pomaly sa rozbehli a ide sa 1. 2. 3. prekážka zvládli ich všetky, ale pred nimi bola ešte jedna opatrne spomalila aby vedela správne nabehnúť na prekážku. A hop nádherným dlhým skokom preskočili. Vyhrali ,takto sa im podarilo vyhrať ešte veľa krát. Ale všetko šťastie sa raz pominie a tak to bolo aj v ich prípade teda aspoň to tak vypadalo. Týždeň pred veľkou súťažou sa Soraia stratila hľadali ju všade, dali vyvešať plagáty. Už sa chceli odhlásiť ale vtom zazvonil telefón oznámili im že Soraiu našli. Veľmi sa tešili hneď sadli do auta a išli pre ňu. Potom ako sa vrátili prerobili úplne všetky výbehy a aj box aby Soraia nemohla utiecť. Vyhrali aj nasledujúcu súťaž , ale potom ju už nechceli trápiť a nechali ju na chov mala niekoľko nádherných žriebät no už nikdy nenašli koňa ktorý by sa jej rovnal.
