All in my heart

1 časť

Len tak tam sedí. Posledný júlový večer. Príjemný vánok ju hladká po tvári a práve to ju upokojuje. Aspoň raz sa necíti sama aj napriek tomu, že sú všetci preč. Oslavujú užívajú si voľno. Len ona tam sedí úplne sama.

Zhlboka sa nadychuje teplého vánku a pozoruje nebo. Kolísajúce sa listy ju upokojujú spoločnosť jej robí príroda. Cvrlikanie cvrčkov v diaľke štekajúci pes ,či plno svetlušiek ktoré okolo nej lietajú. Skoro by som zabudol a ticho, to božské ticho.

Mala dosť času pre seba na rozmýšľanie nad tým všetkým čo urobila. Ako veľmi sa chcela tento rok zmeniť. Ako veľmi chcela zapadnúť medzi ostatných. Ako veľmi sa jej to nepodarilo a všetko sa úplne pokazilo...

Potiahla si z cigarety a vpustila dym do pľúc, ktorý následne na to vypustila von. Dym pomaly stúpal hore, kým ho vietor zobral a začal sa s ním pohrávať do kým sa nerozplynul.

Usmiala sa nad tým aké to bolo minulý rok. Ako sa veľmi tešila do novej školy. Ako bola psychicky pripravená na to, aby jej nik neublížil, že skrátka začne úplne odznova. Keby tak tušila čo sa stane pripravila by sa na to úplne inak. Ten rok zažila mnoho bolesti, ktorá ju zrazila na samé dno. Nebola pripravená , nečakala to ale napriek tomu rýchlo vstala. Ľudia jej opäť podrazili kolená aj keď sa snažila pokračovať ďalej. Nestihla spraviť ani krok a opäť bola na zemi. Postavila sa no padla znova, znova a znova, až nakoniec zostala nehybne ležať na dne. Vzdala sa a cítila sa ako zašliapnutý chrobák, ktorému sa život rúca.

Uvidela ruku ako sa k nej naťahuje. Niekto jej chcel pomôcť s prísľubom, že jej nikdy neublíži. Verila mu , už aj tak nemala žiadnu nádej čoho sa držať. S ním chvíle leteli rýchlo a začínala sa cítiť naozaj šťastná. Potom to prišlo, jeho prísľub sa začal vytrácať a ona padala na zem. Jeho slová odišli s najbližším vetrom a tvrdo dopadla na zem. Toľko kvôli nemu preplakala, že ani on sám to netuší. Priala si aby, nikdy do tej školy nevkročila a nemusela zažiť toľko bolesti, žiaľ bolo neskoro. Nad spomienkami sa začala hlasno smiať aká bola zúfalá a naivná. Opäť vypustila všetky myšlienky a započúvala sa do toho ticha, ktoré ju opäť upokojilo.

Nik sa ju nesnažil hľadať, lebo nemal kto. Nik jej nepomohol, lebo všetci boli preč. Ona musela zostať sama. Pozerala sa do noci na stromy, ktoré boli slabo osvetlené mesačným svetlom. Pozerala ako kvety už dávno opadli a stromy sa začali pomaly pripravovať na zimu. Jeden lístok to už vzdal a s ľahkosťou padal na zem.

Poslednýkrát si potiahla z cigarety a zahasila špak. Z chuti sa napila z horkého piva . Nemusela sa hrať na slušnú ako to toľkokrát robila. Nemusela sa pretvarovať kvôli spoločnosti, pretože zostala úplne sama.

S povzdychom rozmýšľala aké to bude nasledujúci rok. Bude horší ako tento? Bude lepší? Na čo sa má tentokrát psychicky pripraviť? Žiaľ to jej nik dopredu nepovie. Vie len jedno už nemôže byť to naivné dievča čo minulý rok. Už nemôže nikomu veriť už sa nesmie na nikoho namotať. Musí znova uzamknúť svoje emócie pred svetom. Musí sa uchrániť, lebo vie že by ju to zabilo. Nezvládla by to čo tento rok. Už nie, už to nechce prežiť znova. Ale kto vie či to tak aj bude? Ten nátlak od všetkých, podraz od priateliek, vydieranie od kamaráta, či hranie sa s jej citmi.

Zamračila sa. Opäť na neho myslela. Ako sedávali spolu dlho do noci vonku a čas plynul pomalšie. Ako si neustále mali čo povedať. Ako sa prvýkrát spojili ich pery a čas sa zastavil. Ako jej sľúbil, že ju neopustí a bude ju ľúbiť. Nakoniec aj zabúda kto vlastne je. Dobre vedel, ako ho mala rada no napriek všetkému čo spolu zažili jej to spravil. Vykašlal sa na ňu. Myslela si, že frázu "budeme len kamaráti". Vo chvíli, keď jej to povedal, jej srdce prasklo. Srdce, ktoré si nechávala pre jedného, prasklo. Rozlomilo sa na niekoľko kúskov a nemalo v pláne sa uzdraviť naspäť. Dlho nechcela veriť jeho slovám stále dúfala, že to nemyslí vážne. Žiaľ myslel...

Preto sa musí lepšie pripraviť na nasledujúci rok. Sceliť sa , byť nezlomná. Byť hrdá na to kým je a kým sa stala. Hlavne nikomu neveriť len sebe, pretože všetci klamú. Byť zas taká istá ako kedysi nepriestrelná a bez emočná, osoba ako pred tým. Uzamknúť srdce a nikoho si nepripustiť k telu. Ležala tam ešte dlhé hodiny. Pozerala na hviezdy a padajúce meteority. Užívala si to ticho a samotu, ktorú tak milovala...

.

.

.

Ďakujem za prečítanie bude rada za každú radu v komentári.