Zamknutá v jednom byte s bývalou láskou a otravnou mačkou.
Nie, takto rozhodne dokonalé prázdniny vyzerať nemajú.
#2.5 (je potrebné prečítať predchádzajúci diel Choď do riti, Noah! aby ste pochopili dej)
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Zavesená na Noahovi som sa pohupovala do rytmu hudby a snažila sa ho príliš nevnímať. Moju pozornosť si vyžiadalo okolie, aj keď som nemohla veľmi študovať interér klubu. Svetlá sa každú sekundu mihali a striedali s tmou, takže som bola rada že vôbec vidím na Noahovu tvár. Počkať, nie. Nebola som rada že vidím jeho hlúpu arogantnú tvár s posmešným úškľabkom.
,,Vážne, London?" Vysmieval sa mi, to bolo jasné. Zmätene som skrčila obočie, pretože som nepochopila otázku. Vážne čo? Otrávene si vzdychol, ako keby som míňala jeho drahocenný čas a pustil sa do vysvetlovania.
,,Cameron? Toto nie je tvoj typ. Vlastne, všetko čo si zatiaľ urobila nebol tvoj typ. Zmenila si sa." Táto veta ma zasiahla viac, ako by som chcela. Bolo to len jeho jednoduché konštatovanie, ale bolo tam kúsok pravdy a ja som si to nechcela priznať. Zmenila som sa? Možno. Ale každý sa mení, nie?
Bolo to čudné, pretože Noah túto vetu myslel asi ako podpichovanie, no mne sa zarezala hlboko pod kožu. Zmenila som sa. V klube som nebola pár mesiacov a o alkohole poriadne ani nehovorím. Nenadávam. Kde to začalo? Vyšlo najavo moje dobré ja, predralo sa cez kožu presne v tej chvíli keď som uvidela Cama. Viem že ma ľúbi a že ja ľúbim jeho, no mal by ma rád aj keby som sa správala tak ako pred tým? A ktoré moje "ja" bolo vlastne to pravé? Kedy som sa správala prirodzene a kedy to hrala? Príliš veľa otázok a žiadna odpoveď.
,,Veď sa obliekaš akokňažka, možno by si si mohla dať niečo zo starého oblečenia a ukázať mi, či ešte cvičíš. Teda nie že by si sa obliekala ako štetka..." Táto veta vo mne vyvolala smiech a musela som ho päsťou buchnúť do ramena.
,,Idiot."
,,Vidíš? Toto je stará London, ktorá sa nebojí nadávať a neskrýva sa."
Nikdy som sa neskrývala, pretože som to nemala za potrebné. Obliekala som sa odvážne, ale nemusela som sa hanbiť. Ostatní sa hanbili predo mnou, aj keď nemali prečo. Začala som sa správať inak preto, aby som zapadla? Možno. Lenže stará London nepotrebovala zapadnúť, ostatní chceli zapadnúť ku nej. Čo sa zmenilo?
Spoznala si Cama.
Moje podvedomie odpovedalo samo a aj keď som sa snažila túto odpoveď vymazať z hlavy, stále tam bola. A bola som pravda. Lenže Cama milujem, tak čo je zle?
Všetky myšlienky som hodila za hlavu a pre tento večer ich začala ignorovať. Budem premýšlať neskôr, teraz sa zabavím.
,,Vieš o tom, že si jediný kretén ktorý keď ma urazil tak z toho vyvyazol bez zranenia?" Noah mi venoval neodolateľný úsmev, za ktorý ma pohľadom zabíjala jeho spoločníčka spoza stola.
,,Prečo asi," a namyslene na seba ukázal rukou.
Presne táto časť Noaha mi nechýbala. Alebo hej?
,,Mali by sme si ísť sadnúť naspäť, lebo tvoja štetka ma za chvíľu prepáli pohľadom." A som späť.
Noah sa rozosmial, no počúvol ma a vrátil sa späť. Chvíľu som rozmýšľala, no napokon som sa osmelila a išla k baru, kde som si vypýtala alkohol. Vypila som ho čo najrýchlejšie, zaplatila a bez jediného slova vyšla von z dverí.
