Vybehla som z domu so slzami v očiach ...dobre fajn priznávam trochu to už preháňam ,ale ja som sem nechcela ísť .. mama mi mohla povedať ,aby som odišla a ja by som išla ku Marekovi do bytu ... chcem naspäť svôj život ..už ma to nebaví ...načo ma sem ťahal čo tým dosiahne ?
Išla som do baru "Alcala" zaujímavý názov ...no bolo mi to jedno ,pretože v tom bare je chlááást ! moja láska ! vošla som dnu ...vrazil do mňa cigaretový dym a pohľady chlapov ..vlastne chlapcov ...zľakla som sa ,že je to Gay bar ,alebo čo ..ako nevadilo by mi to ,ale chcela som sa sniekym zoznámiť ...už dlho som nemala chlapca a chýba mi to ....aj keď na Slovenských chlapcov niet ! sú to grázli a hajzli ..niečo vám o Poprade poviem ....tam sa žije ! áno presne tak ! je to najnebezpečnejšie miesto na Slovensku ! všetci chlascú a preto sa nás všetci boja ..v Poprade je najviac kurvičiek a buzerantov ..haha Marek .. Marek je môj nalpší kamarát čo by som bez neho robila ? ..ale aj tak v Poprade je dobrí život cez deň ...večer to žije ! tam si môžete robiť čo chcete ! nikto na vás nekričí aby ste držali huby a volajú policajtov ...tam je to proste iné ! sice je to najhnusnejšie miesto na svete ,ale ja to tam milujem ! ...
V bare som si sadla za stôl a objednala som si flašu vodky ...Začala som piť ...ja som už zvyknutá ,že prídem domov natrieskaná ,no mama si na to nezvykla ..vždy plakala a robila s toho neviem čo ..lenže keď ste ožratý máte všetko u riti ,a ja som ju absolutne nepočúvala ...všetko sa mi točilo pred očami a spomínala na ten večer
Zrazu si ku mne sadlo jedno dievča ...
čudovala som sa čo chce a prečo si ku mne sadla ...No ona začala po chvíli rozprávať ...
"Poznáš to... keď si myslíš, že je všetko v poriadku, prešlo to, prešli chvíle plné sĺz, trápenia, premýšľania nad niekým, kto nad tím nepremýšľal vôbec...človek sa preniesol cez to, je to za ním..no zrazu po čase nastane chvíľa, keď niečo z tej doby to všetko pripomenie..stačí jedna pieseň, obyčajný úsmev, pohľad, miesto, sen..vtedy človek pochopí, že na určité osoby, ktoré niečo znamenali pre neho, nikdy nezabudne úplne, len si zvykne na ich neprítomnosť...no nemôže tomu znovu "podľahnúť", už si tým raz prešiel..prešiel si tou bolesťou a slzami..a hlavne - zmierením sa s tým, že je to takto a iné to už nebude...a raz stačilo...aby tým nemusel prejsť znovu,znovu tými utrápenými dňami, ktoré sú už dávno za ním, je potrebné, aby to zavrel do skrinky, ktorá sa neotvára..pretože niekde je dôvod, prečo nemôže byť pri tej dotyčnej osobe..prečo nemôžu byť spolu..prečo nemôžu byť iba priatelia...prečo to jednoducho dopadlo takto...každá jedna osoba, ktorá prešla naším životom a niečo znamenala, nás niečo priučila..niečo nové ukázala...a keď už to má byť takto, človek musí ísť ďalej so slovami a myšlienkami "zvládnem to, aj keby to malo nejaký čas trvať, no viem, že raz budem úplne vyliečená"
Pozerala som sa na ňu nechápavo ,ako chápala som tomu ,ale proste viliala si pri mne srdce a tom ma vôbec nepozná ...preboha ,to je ako keby sedíte na lavičke a zrazu si k vám sadne bezdomovec a povie vám "nemám chleba " no nezlaknete sa ? ..no vráťme sa k tej babe ..pozerala sa do zeme a tiekla jej po tvári slza ...
Potom odtrhla pohľad zo zeme a predstavila sa mi ...
"Prepáč ,že som tu takto vtrhla ,ale potrebovala som niekomu povedať čo cítim ... som Violet "povedala a usmiala sa ...
"Ja som Marry " povedala som a podali sme si ruky ...
Vyzerala fakt super ..vlasy za jedna a stýl tiež ,ako ja ...mohli by sme byť kamarátky
