Sunset Boy - (l.s.) Cz, Sk

1

Harry:

Všetko som mal už zbalené a pripravené na sťahovanie. Ešte ráno som sa zastavil u Zayna hodil som k nemu všetky veci a úprimne veľa toho nemám, takže to šlo celkom rýchlo. Potom som sa ponáhľal do školy, študujem na univerzite odbor - archeológia. Vždy som mal blízko k histórii, umeniu a starým veciam. Škola ma bavila, nebol to síce môj zmysel života, ale stále lepšie ako stredná, matika, fyzika a všetky tieto predmety.

"Ahoj Harry, počuj dnes neprídem domov, alebo až niekedy ráno tak ma nečakaj, maj sa :)" práve mi prišla správa od Zayna. Tak trochu ma myšlienkami odtrhla od nie príliš zaujímavého výkladu profesora. Rozmýšľal som kam by tak Zayn mohol ísť takto večer, hlavne keď vedel, že som sa k nemu práve nasťahoval a myslel som, že to spolu oslávime. No nevadí, zrejme je to niečo dôležité.
"A Harry prosím ťa večer okolo ôsmej príde jeden klient, na meno Tomlinson bude chcieť obraz, nájdeš ho úplne vzadu v ateliéri na poličke ešte zabalený, tak mu ho prosím ťa daj." o pár minút mi prišla ďalšia správa od Zayna. Neprišlo mi to ako niečo nezvyčajné, veľa krát sa stávalo, že som Zaynovi takto pomáhal v ateliéri, hlavne po večeroch.

16:00

Práve som prišiel z univerzity a som úplne hotový. Musel som sa zastaviť ešte v knižnici vyzdvihnut ďalších päť kníh, ktoré musím ani neviem do kedy zázračne prečítať. Fakt sa neviem dočkať.
Momentálne sa už pár minút pokúšam dovolať Gemme ale úplne ma ignoruje. O takejto dobe by už mala byť predsa doma. Moja sestra má jednu výnimočnú schopnosť a to, že do práce chodí posledná a ako prvá odchádza a aj napriek tomu sa jej celkom darí, pracuje ako kurátorka v múzeu. Nikdy nepochopím čo jej na tej práci príde tak, ako sama hovorí, sexy a vzrušujúce.

19:10

"Dobrý večer, Tomlinson" podal mi ruku, tento mladý modrooký očarujúci muž "Mal by som tu mať odložený obraz od Zayna."
"Dobrý večer, áno je vzadu hneď vám ho prinesiem."
Tomlinson mal oblečený tmavomodrý oblek, namiesto košele mal jednoduché biele tričko a musím uznať, že to vypadalo fakt dobre. Vypadal akoby si práve odskočil z Milánskeho fashion weeku. Všetky tie myšlienky sa mi odohrali v hlave počas cesty k obrazu. Bol na ňom odkaz na neprehliadnuteľnom žltom papieriku od Zayna.
"Harry keď budeš dávať tento obraz Louisovi tak je to na účet podniku, nič si od neho nepýtaj, je to dar, Zayn." Bol som trochu zaskočený, lebo Zayn nikdy nikomu nič nenamaľoval  ako dar.
"Tu je ten obraz." podal som Louisovi jeho obraz. A on sa na mňa jemne usmial.
"Ďakujem, koľko som dlžný?" nečakal som túto otázku, myslel som si, že už sa so Zaynom dohodol.
"Nič, je to dar od Zayna."
"Tak mu odkážte, že mu veľmi ďakujem a aj vám, pekný večer." Bol som z neho úplne ohromený. Hovoril tak jednoducho, hýbal sa tak ladne, bol okúzľujúci, ako z inej doby.
"Nemáte začo, dovidenia."
Vypadal, že má naponáhlo, trochu ma to mrzelo kiežby tu ostal dlhšie.

O 5 minúť neskôr

"VOLAJTE SANITKU, HNEĎ!" vbehol do ateliéru nejaký neznámy muž a vypadal dosť rozrušený. Okamžite ako dopovedal som zavolal sanitku, chceli vedieť o koho ide a čo s tým človekom je. Nevedel som odpovedať ani na jednu otázku tak som bežal za tým mužom čo vbehol do ateliéru a našiel som ho asi tri metre od dverí počas toho ako dával prvú pomoc niekomu... LOUISOVI... tomu Louisovi čo sa so mnou  pred pár minútami rozprával a vypadal úplne v pohode. Okamžite som záchranárom povedal jeho meno a všetko čo sa len dalo, mali tu byť do 5 minút.
"Louis výdrž, zachvíľu je tu pomoc!"