Zlí chlapci chutia najlepšie [M&M] ✔

Epilóg

nič už nebolo ako predtým. prvé mesiace som každý deň strávila na cintoríne. učila som sa tam, rozprávala sa s ním a aj keď ma nepočul vedela som, že je nejak pri mne. teraz tam zájdem raz za deň na chvíľu s jednou čiernou ružou, poviem čo mám na srdci a odídem. zvládam to o dosť lepšie, aj keď neviem čo mi pomohlo.

rodičia ma pravidelne posielajú na sedenie s psychologičkou. jedno sedenie má asi hodinu, ktorú presedím v tichosti. nebavím sa tam s nikým kto na mňa prehovorí. nevedia o mne nič, tak nech sa nestarajú.

už pol roka tu nie je. stále som si nezvykla. Marcus a Emma to zvládajú ťažko. ich rodičia, tam sa radšej nevyjadrujem a MMers... viete si to asi predstaviť.  koncertu sa nedočkajú minimálne rok a teraz neviem čo ich zložilo viac.

no, ale dosť o minulosti. teraz je tu prítomnosť a s ňou aj nové prekvapenia. som tehotná!

práve som začala ôsmi mesiac a otcom nie je nik iný ako sám Martinus Gunnarsen. nechcem vedieť čo to bude, ale už mám vybraté mená. Alice a Leo. neskutočne sa na nich teším. vlastne áno, to je presne ten dôvod prečo to zvládam výrazne lepšie. to dieťa mi dalo silu. niečo mi po ňom ostane.

a ak toto čítaš Martinus, máš dávno odpustené. nikdy som sa nehnevala. ľúbim ťa

keď som dopísala posledné slovo, zavrela som veľký hrubý zošit s názvom Memories a odložila ho na poličku kam patrí. hneď vedľa našich fotiek. pohľadom som o ne zavadila (existuje vôbec také slovo? xd) a pozerala na ne hodnú chvíľu. spomienky sa vracali, ale už som neplakala. máš odpustené.

Tak. oficiálne sa nachádzate pri poslednej časti tohto príbehu. maximálne zverejnením nejaké poďakovanie a to je všetko.

nezabudnite mi napísať názor na túto knižku :)

ily :3