deranged // harry styles // very slow updates

034

Pohľad Carter

Nasledujúci deň bol rušný, odkedy sme došli do domu, alebo hotela, zdalo sa tu byť viac strašidelne. Chcela som zostať od domu čo najviac v bezpečnej vzdialenosti pokým som tam nemusela ísť spať. Tak som tu, stojím na lúke a dívam sa na nádherné červené ruže a krásne biele ľalie. Stále som na hlave mala svoju kvetinovú korunu, nechcela som si ju dať dolu. Usmiala som sa pre seba a pokračovala som v zdolávaní malého kopca.

Bol tu pokoj až pokým desivý a hlasný krik neprerušil ticho. Dívala som sa všade okolo seba v panike a strachu, nevediac odkiaľ to pochádza.

"Harry!" Zvolala som, krik sa stával hlasnejší. Nedostala som žiadnu odpoveď a tak som sa rozhodla nasledovať krik, dúfajúc, že je tam Harry. Naposledy keď som ho videla, trhal pre zábavu jedovaté bobule, aj keď som mu jasne povedala, nech to nerobí. Samozrejme ma ignoroval. Mala som pri ňom zostať.

Čím bližšie som nasledovala krik, tým viac sa zväčšoval. Šla som dole skalnatou cestou do lesa. Zastavila som sa a dívala sa na to, čo stálo predo mnou. Staršia dáma bola opretá o strom, ruky aj kolená mala od krvi. Všimla si ma a začala krívať mojim smerom.

"Prosím!" Plakala, naťahovala ku mne ruky. Pomaly som cúvala späť, na tvári mi bol zjavný strach a zmätok. "Moje dievčatko! Moja dcéra!"

"S-Ste v poriadku?" Aká hlúpa otázka, samozrejme, že nie je v poriadku, Carter!

"Vyzeráš ako moje dievčatko!" vykríkla ku mne. Zvraštila som na ňu obočie.

"Harry," zavolal som znova, bála som sa s ňou byť osamote.

"Ach!" Usmiala sa, položila si krvavú ruku na hruď. "Tak si vyrástla Mary."

Mary?

Pokrútil som hlavou. "Nie som vaša dcéra, madam," odpovedala som ticho. Zamračila sa, pozrela sa za mňa a vrátila sa do svojej pôvodnej polohy.

"Nepopieraj to, drahá!" Srdečne sa zasmiala a chytila ma. Urobila som veľký krok späť, znova volajúc Harryho meno. "Chester by ťa rád videl. Čaká."

Pokračovala som v cúvaní v čistom zmätku. Ako by sa mohla tak široko usmievať keď pred pár minútami si išla vykričať pľúca.

"Carter!" Hlas ma prerušil. Vo veľkej úľave som si povzdychla, otočila som sa a bežala som k Harrymu.

"Neviem, kto to je, Harry. Tvrdí, že som jej dcéra a volám sa Mary," zašepkala som k nemu. Pozrel sa cez rameno a jeho výraz tváre sa zmenil na nepríjemný.

"Mary!" Zvolala a krívala k nám. "Mary, miláčik, Chester ťa potrebuje vidieť!" Prosila, ignorovala Harryho vražedný pohľad.

"Kto ste?" Harry prísne prehovoril a pani sa na neho konečne pozrela. Znova sa srdečne zasmiala a ignorovala jeho otázku.

"Poďme, Mary!" Natiahla sa ku mne ale Harry ju stihol chytiť za jej krvavo červené ruky.

"Pýtal som sa, kto kurva ste?" Zasyčal, jeho zlosť rýchlo stúpa. Na jednu sekundu vypadala vydesene.

"Som Maryina matka."

"Kurva, jej meno nie je Mary!" Zareval jej do tváre. Moje oči sa rozšírili na jeho náhly výbuch. Dívala som sa na pani s ľadovým výrazom zatiaľ čo ona bola pobúrená. Otvorila ústa, ale všetko čo z nich vyšlo bol kompletný blábol. Hovorila v nejakom neznámom jazyku.

"Č-Čo to robí?" Zašepkala som Harrymu, cítila som akúsi úzkosť.

"Mary, poď so mnou. A teraz," Náhle prehovorila.