Hospital

Už Navždy?

Trepal som na tie dvere tak veľmi, no nikoho som nevidel ani nepočul..tie dvere boli dosť divné,na niektorých miestach boli také mäkké časti a boli celé biele, no bielou sa to už nazvať nedalo. Prestal som, moje ruky boli červené a začali sa mi tvoriť na nich modriny..Ostal som tu len ja a moja myseľ, a zrazu ma napadlo že tie čierne zložky, možno majú niečo spoločné s tým doktorom ktorý bol celý v čiernom.. Nedalo mi to pokoj, a stále som chcel vedieť, či aj moja zložka bola čierna. Čo ak aj tá Nickova a Meghanina..Čo ak už aj tých dvoch zavreli.. Nie musím sa odtiaľto dostať.. Zrazu kamera začala blikať zo zeleného svetlá na červené a asi po minúte sa vypla alebo pokazila. Po asi hodine som počul konečne niečo iné ako moje myšlienky.. Bolo to odomikanie dverí.. Vošiel doktor v čiernom a začal kričať nech si stúpnem do rohu a mám mať ruky za chrbtom.. Hneď som to spravil.. A nenápadne sa pozeral čo robí. Snažil sa opraviť kameru a dvere nezavrel úplne.. Musel som to aspoň skúsiť..Musel. Rozbehol som sa najrýchlešie ako som mohol a jedinú miestnosť ktorú tu na tomto poschodí poznám bola naša izba.. Bežal som tam. Doktor bežal zamnou no nedobehol ma. Rýchlo som vbehol do našej izby, z vonku bol kľúč a ešte som ho stihol vybrať a zamknúť sa tam.. Meg s Nickom tam chvála Bohu boli a Meg mi pomohla držať dvere kým som zamkol..Rýchlo som sa im snažil všetko vysvetliť a potom som počul ako nejaké iné neznáme, hlasy sa približujú k tejto miestnosti.. Meghan rýchlo otvorila okno nakukla tam a povedala že by som mal ísť von oknom po požiarom rebríku..Ukázal som jej nech pridrži ešte na chvíľu dvere, Nick sa zakryl perinou a ležal.. Stihol som sa dostať von no tých dvoch som odtiaľ musel dostať tiež.. Zakrytého Nicka si pomýlili somnou a aj to ich na pár sekúnd zdržalo.. Utekal som niekde kde by sa dalo skryť no našiel som len úzku uličku a vošiel som do nej..boli tam kríky mach a posprejované steny.. Zazrel som o kúsok ďalej most a rýchlo som sa tam musel dostať.. Keď už som tam konečne bol sadol som si zaň a len čakal buď na smrť alebo na to že ma za chvíľu nájdu a odvedú na horšie miesto ako bolo to kde som bol predtým.. Bál som sa no konečne som sa vydýchal..Zrazu som mal opäť tú vidinu kde Hannah čakala pod mostom na ďalšiu obeť.. Toto je ten most kde predtým čakala.. A zrazu som len počul kroky a ako niekto vrezáva do dreva.. Keď som ju uvidel znova som len nehybne stál..Ona sa na mňa len pozerala a zrejme nevedela či ma má zabiť alebo sa takto prizerať celú večnosť.. To čo ma ale najviac prekvapilo bolo to že si proste po asi dvoch minútach pozerania sa len sadla a ignorovala ma.. Možno som pre ňu neznamenal hrozbu.. Alebo sa tak prizerala kôli niečomi inému?