Show Me What You Do //Jungkook//

~idfc~

Bolo jedno s upršaných nedeľných dní a ja som si spokojne pochrupkávala vo vyhriatej postieľke v Jungkookovej izbe.

Obaja chlapci už od rána niesu domu. Jungkookie si musel ísť niečo niekam vybaviť a rozhodol sa so sebou zobrať aj malého Taehyunga.

Zatiaľ som mala celý dom pre seba. Poupratovala som, vyžehlila pár oblečení, dokonca som už aj navarila a keď som už nemala čo na práci nejaké dôležité, jednoducho som si zvolila spánok. Ten mi už poriadne chýbal. Začínam si pomaly zvykať na svoju malú rodinku. Teda sa aspoň o to snažím. Jungkook pôsobí ako dobrí otec. Čo sa týka Taehyunga, myslím, že sa cíti vážne dobre.

Stále je veselí, usmieva sa. A tak ďalej. Aj keď nás oboch už unavuje to hranie sa dookola. Ale je to ešte dieťa.

Už to bolo to tri hodiny čo tu niesu. Spať som nespala. Len som mala slabo spojené oči.

O niekoľko minút som predsa len započula všelijaké búchanie z dola. Hneď ma napadlo, že už prišli. Letmo som sa pousmiala keď som počula ako Taehyung skáče radosťou. Potom sa ho spýtam, čo tam také vydel.

Viac som sa skryla do periny a počúvala ich rozhovor. Síce tlmene a skoro vôbec nič nebolo počuť, aj tak ma to upokojovalo a hralo pri srdiečku.

"idem pohľadať mamičku" počula som zrazu Jungkooka. Vedela som, že jeho prvá cesta bude buď sem alebo do kúpeľne. Neviem prečo jasné?

Naschvál som zavrela oči a robila, že spím.

Následne som počula tiché otvorenie dverí a hneď aj zavretie. Milé, aký bol jemný.

Hneď sa posteľ trochu prehĺbila nad jeho posadení. Čakala som čo bude robiť, bola som trochu nervózna pravdu povediac. No len mi dal jemný bozk na moje pery a pohladkal ma po mojich hustých vlasoch.

Bolo to roztomilé. Z ničoho nič sa mi na tvári objavil úsmev.

"ja som vedel, že nespíš" bolo počuť zasmiatie v jeho hlase.

"ale spala som!" povedala som lenivým hlasom a otvorila svoje oči. "takže ma ideš obviňovať za to, že som ťa zobudil?" povedal s menším úsmevom. "to nehovorím." povedala som a hlavu si viac zaborila dovankúša.

"čoskoro budú tri hodiny a ty stále ležíš." zasmial sa. "hej. Ale keď som ti upratala, navarila... Tak nič nehovoriš čo?" povedala som ofučaným hlasom. "ale noták. Láska." povedal a ľahol si vedľa mňa. Otvorila som oči a pohľad sa mi naskytol v tých jeho. "ako si sa tu bez nás mala?" spýtal sa a chytil ma okolo pásu. "bolo tu také ticho, že som si išla radšej ľahnúť." povedala som a viac sa k nemu priblížila a položila svoju hlavu na jeho hruď. "nedáva to zmysel ale nevadí. Beriem to tak, že sme ti chýbali." bolo mi jasné, že sa určite usmial.

"dá sa aj tak povedať." jemne som povedala do jeho hrudi. "ak by sa ešte dnes vyjasnilo, čo si myslím, že áno. Mohli by sme ísť niekam sa prejsť." po minúte ležania jemne povedal.

"mne sa nechce! Radšej tu budem s tebou ležať." objala som ho. "aké nemôžeš byť celé dni len doma, kráska. Pôjdeme aspoň niekam na večeru." povedal. Upokojovali ma jeho dlane na mojom chrbáte. Jemne ma hladkal hore dole a jeho hlava spočinula na mojich vlasoch.
"vidíš! Večeru by som brala." pousmiala som sa a z druhej strany som počula len smiech.

"tak za takú hodinku pôjdeme niekam do mesta." prehlásil a ja som len prikývla.

Takto sme tam zostali ešte pár minút a potom som spokojne aj s ním išla dole.

"kde ste to vlastne boli?" spýtala som sa ho keď som im na stôl podávala tanier s polievkou. (chicken noodle sope xd)

"bol som u starého kamaráta, ktorý vlastní tiež podobnú vilu. Spolu sme aj vyrástli v deckom domove." počkať čo?

To až teraz sa dozviem, že Jungkook je z detského domova? To sú mi ale novinky

"asi som ti o tom ani nehovoril, ale je to pravda. Po smrti mojej matky ma otec nevládal kvôli jeho firme. Tak ma dal detského domova až do osemnástky a potom mi konečne dal prácu v jeho firme, kde som doteraz. V deckom domove som bol len tri roky chvála Bohu. Ale našiel som si tam kamaráta a taktiež spolubývajúceho Joona. Doteraz sme spojený a navštevujeme sa." konečne mi to dochádzalo. Chúďatko mladé prišlo o mamičku. Skoro som sa rozplakala. Ja keď som mala pätnásť. No... Tích pár dní s Kookom nerátame. Ale nevedela by som si predstaviť život bez matky.

" je mi to ľúto.... Tej mami." povedala som.

"to je v poriadku. Chcel som ísť dnes na večeru kvôli tomu, že zajtra musím ísť do práce. Takže. Nič iné ti neostáva len súhlasiť." povedal a usmial sa.

"ja by som neprežil, ak by si mi odišla mamička." pritúlil sa ku mne Taehyung a ja som ho silno objala.

"stále by si tu mal ocka." pozrela som sa na Kooka. "no. Potom by som vyšla s hrobu ak by ťa chcel dať do decáku." mojim zlým pohľadom som prepálila Jungkooka. Ten dal ruky len do obraného gestá.

"lenže mamička neodíde." povedľa jasne. "tá tu bude už do mojej smrti." zasmial sa. "Jungkook! Už sa nebavme o smrtiach. Ja sa idem prezliecť. Keď dojete. Riadny hneď do umývačky a Jungkook ty potom umy malému pusinku." povedala som a vstala zo stola.

Len sa tak díval a po chvíli prikývol.

S úsmevom som sa vybrala hore. Keďže som mala čas, do starého môjho domu som si pred niekoľkými dnami išla pre veci a povedal matke, s kým žijem. Popravde. Mala som pocit, že má ide zabiť. Ale pochopila, že som veľká, a že je to moje rozhodnutie.

Dala som si dole svoje rozťahané gate a následne aj voľné tričko, takže som tam stala len v spodnom prádle. Teraz len, čo si také obliecť.

Pozorovala som v skrini čierne šaty. Klasické dlhé čierne šaty a čipkou na hrudníku. Dala som sa na špičky aby som ich mohla dať s vešiaku dole. No v tom som. Pocítila nepríjemný chald na mojich bokoch. Boli to Jungkookove, nepríjemne studené ruky. "Jungkook!" skríkla som a následne sa zasmiala.

"máš extrémne studené ruky." zasmiala som sa. "no a?" tiež sa zasmial. "no bé." odpovedala som mu drzo. "ty nebuď zlá! A neodvrávaj ty trdlo." povedal otočila som sa naňho. "ak budeš taký láskavý. Mohol by si mi podať hentie šaty. Nemyslíš?" pousmiala som sa a ukázala na šaty. "prepáč. Zabudol som, že si ešte stále krpec." povedal a ja som sa len ofučala. Ako ma tak môže nazvať.

Zobral šaty s vešiaku. "ale stále budeš len môj krpec." povedal. Ruku som natiahla k šatám no hneď ich odomňa odtiahol. "hej! Čo robíš?" zasmiala som sa a hodila sa po ňom. "Jungkookie daj mi tooooo" zkríkla som. Zastavila sa a pozrela sa na neho. Zrazu som začala mojimi pesťami búchať do hrude.

"akosi si zdivočela." zasmial sa. Aká drzosť. Len som sa ofučala a pohľadom skenovala zem.

Moji hlavu následne zdvihol svojimi prstami. A naše pery sa hneď spojili. Začal najprv jemne pulzovať po tých mojich. Svoje dlane som položila na jeho hruď zatiaľ čo tie jeho sa od bokov našli na mojom zadočku.

Bolo počuť len mľaskavé zvuky. Capol ma po zadočku a následne sa mi z úst vydal menší vzdych. Cítila som, že sa pousmial a hneď na to jeho jazyk spočinul v mojej pusinke.

"Kookie~~" povedala som počas bozkávania. Páčila sa mi ňom tá dominantnosť. To ako si ma zobral a nevedel prestať.

"chcem ťa." zavrčal keď sme obaja potrebovali viac vzduchu. "budeš musieť p~počkať" povedala som a zavzdychala keď som ucítila ranu na mojom zadku. "ja čakať nechcem" jednou rukou zišiel pod moje koleno a zdvyhol ho do vzduchu, čím si ma vaic natisol na neho. "Jungkookie ~" chcel si ísť na večeru." povedala som jemne, keď som pocítila jeho stúpajúcu erekciu.

"večera ešte o pól hodinu počká." povedal a pobozkal ma na kľúčnu kosť. "Kook~ah" môj vzdych bolo počuť v celej spálni keď bozky pokračovali nižšie.

"som schopný si ťa zobrať aj tuná oproti stene"