BAD bitch

5💋

Nemierili sme k tomu domu odkiaľ vyšiel, išli sme presne opačným smerom. Prešli sme cez ulicu a vošli do dvora, jeho stisk mi drvil ruku, ale nemohla som povedať čo i len slovo. Slzy si razili cestu von ale zakázala som im to. Vyšli sme po troch schodoch a zastali pred vchodovými dverami, zbraň vložil do vrecka a otvoril dvere. Čakala som odpadky po celom dome, plesne na stenách, konzervy na stole z pred troch rokov, ale nič také som nevidela bolo tam čisto až mi to prišlo divné. Akurát sa tam nachádzali vianočné ozdoby, ktoré sú tu zrejmé celý rok.

Od vchodových dverí sme išli naľavo, teda do obývačky. Sotil má na veľký gauč ktorý mal miestami zošúchanú kožu. Môj vystrašený pohľad mu bol akurát tak na smiech.

Roztiahol mi nohy a kľakol si medzí ne. Slzy som tentokrát neudržala, rútili sa dole po rozpálenej pokožke od hnevu.

Sklonil sa nado mňa a utrel mi slzy, načo som uhla hlavou na stranu.

"Neboj malička, ako na teba pozerám nebude to dlho trvať"

Znova si kľakol a chytil si opasok.

"Nie!"

Rozkopla som nohami a snažila si nemotorne sadnúť, čo sa mi samozrejme nepodarilo, pretože má hneď chytil.

"Treba ti pripomenúť čo som vravel ?!" Začal vrieskať.
Pritiahol si ma spať a znova sa snažil rozopnúť si opasok.

"Je mi to ľúto, ale nemám čas hrať sa s tebou a čakať kým budeš mokrá, takže pôjdeme na sucho, dúfam že mi odpustiš"

Nechutne sa úškrnul.

Prikryla som si rukami ústa a začala vzlykať. Už už si dával dole nohavice, keď niekto rozrazil vchodové dvere.

"Christopher. Ihneď ťa potrebujú oproti, vraj tam niekto niekoho chce zabiť"

Dnu vošiel mladý chalan, mohol mať tak 19 max 20. Čierne vlasy, roztrhané džíny a veľká čierna mikina.
Situáciu, v ktorej sa ocitol vôbec neriešil, vyzeral skôr že je zvyknutý a že niečo také očakával.

"Piče !"
Zanadával Christopher.

"Postráž ju, alebo s ňou sprav niečo aby bola mokrá." Otočil sa na mňa a dodal "Pre tvoje dobro" 
Postavil sa a odišiel. Ležala som tam s rukami na tvári, sĺz bolo čoraz viac.

Chalan ktorý stál pri dverách ma nevidel kvôli gauču. Odhodlane sa ku mne rútil s úmyslom splniť čo mu Christopher povedal, ale keď ma videl tak nečakane zastal.

"Čo to do piče"

Stál tam ešte chvíľu, neskôr podišiel ku mne bližšie.
"Hej vstávaj, nemáme čas" chytil ma za ruky a dal sadnúť.

Automaticky som si začala utierať slzy.

"Ty nie si platená kurva a taktiež nie si odtiaľto, však ?"

"Vyzerám tak ?!"

Bola som neskutočne nahnevaná na seba, ale aj na všetkých ľudí na svete.

"Ako si sa tu do- dobre nemáme čas, vstávaj"
Povedal a postavil sa. Nechápavo som na neho pozrela, aj tak som veľa nevidela kvôli rozmazanému zraku.

"Chceš aby som ťa odtiaľ dostal, alebo by sa ti páčilo aby som spravil to čo povedal Christopher?"
Úškrnul sa.

Pako.

Okamžite som sa postavila. Mladík nešiel ku vchodu, ale do zadnej časti domu. Dom má dve poschodia ale je celkom maličký. Chlapca som nasledovala. Otvoril staré sieťované dvere a poobzeral sa, ani sa neotočil len mu rukou naznačil že ho mám nasledovať.

Vyšli sme von. Bola už úplná tma a hlavne neskutočná zima, ale to bolo to posledné čo som riešila.

"Daj si kapucňu"
Povedal a nasadil si aj on.

Zodvihla som kapucňu na mojej čiernej koženke a nasadila si ju na hlavu. Prešli sme poza dom a dostali sa na ulicu. To sme rovno mohli ísť aj spredu.
Chalan sa rozhliadol, chytil ma za ruku a začal čo najtichšie utekať, skoro som rozbila hlavu o chodník ale spamätala som sa a nasledovala ho. Išli sme tou cestou ktorou som prišla, ten divný opitý muž už tu nebol. Zabočili sme do inej ulice, niečo sme ešte zabehli a zastali.

"Prečo si to spravil"

"Nie nie maličká, otázky tu pokladám ja"

Prečo má všetci volajú malička...

"Ako si sa kurva ku nemu dostala?!"

"Ja-ja neviem prechádzala som sa ale pozerala som do mobilu, zrazu som sa ocitla na vašej ulici hneď som vedela že nastane problém, no a potom prišiel on a zobral ma dnu."

"Už v živote, v živote neprídeš na tú ulicu. Ináč si mŕtva, je ti to jasné srdiečko?"
Povedal a ukázal výstražný prst.

"Nehrozí"

"Dobre, teraz choď domov a pokúsiš sa o tom niekomu povedať sám ťa zabijem, jasné?!"

Len som prehĺta a kladene zakývala hlavou. Mladík má obišiel.

"Nebudeš mať problém?"
Otočila som sa a čakala na odpoveď.

"Toto už nechaj na mňa."
Povedal a zmizol v zákrute.

Ani som nad ničím nerozmýšľala a trielila domov ako zmyslov zbavená. Ak by neprišiel, neviem ako by to dopadlo, pravdepodobne by ma zabil pre istotu aby som to nikomu nepovedala. Chcelo sa mi plakať ale viac by som chcela byť doma. Ako asi vysvetlím rodičom moju uplakanú tvár.

Po pár minútach som stála pred bránkou a čakala kým sa otvori. Pozrela som na telefón, mala som štyri zameškané hovory od mami. Som mŕtva. Keď sa bránka otvorila, rýchlim krokom som prešla cez príjazdovú cestu a dostala sa ku vchodu. Prosím nech tam nikto nebude.

Samozrejme že bol.
Mama sedela a čakala na schodoch s telefónom v ruke ktorý si prekladala z ruky do ruky. Keď ma videla okamžite sa postavila.

"Savannah, kde si dočerta bola ! Vieš ako som sa bála keď si mi nezdvihala telefón?"

Pozrela som na ňu a išla ku schodisku.

"Na prechádzke, mala som tiché zvonenie, pretože som chcela rozmýšľať. Vieš ?"

"A prečo si potom celá uplakaná?!"

Otočila som sa na ňu.

"Lebo už ma nebaví byť zavretá v tomto dome, byť neustále kontrolovaná a buzerovaná za každú malinkú chybičku. Už ma to proste nebaví"

Rozbehla som sa hore schodmi. Počula som ako mama na mňa kričí. Vbehla som do izby, zamkla dvere a zviezla sa po nich až na zem.

💎