Yoongi poh.
Len mi nepovedzte, že som vstal pred budíkom...chcem ešte spaaať. Nie je vonku nejaké silné svetlo? Koľko je vlaste hodín? Naklonil som sa pre mobil ktorý bol na nočnom stolíku vzdialený 500km. Tak ďalekoo...ugh! SHIT! 7:38?! MEŠKÁM! ZASE!!!!
Rýchlosťou svetla som vstal z postele a utekal do kúpeľne. Keď som sa videl v zrkadle tak to bol iný šok....,,Toto bude nadlho...,, Povedal som si a a začal upravovať vlasy ktoré mierili do všetkých svetových strán. Vyčistil som si zuby a utekal naspäť do izby sa prezliecť. Nepôjdem predsa v pyžame nie? No jedno šťastie, že toto taká dylema nebola...klasické čierne tričko a čierne nohavice s čiernou mikinou. Hej...chodím celý v čiernom. No je to moja obľúbená farba. Čo narobím....
,,Doooo piče, kde mám sluchátka?!,, Bez nich sa nehnem ani na krok. No aspoň tie boli biele. Na raňajky som kašľal. Vzal som si tašku na plecia, skate do ruky, obul sa, skontroloval veci a vyrazil z domu. Jak som išiel na skate skoro som zrazil nejakú babku ale no nevadí aj pofrflať si treba ne babi?...škola od môjho domu nie je tak ďaleko. Jedno šťastie. Mohol ma teraz skoro zraziť skurveny bicykel?
,,Ale aleee pán Min pozor!,, Skríkla na mňa učiteľka z popred školy. Úprimne? Nemám ju rád...to vlastne celú školu. Čo mám vlastne rád? No nič veľká téma...
Najviac na tom ma štvalo, že ešte musím otvárať tie vchodové dvere...jak to raz rozbijem ta doraz nebudem...
Znova som si dal pod nohy skate a letel do triedy. Doslova.,,Pán Min tu sa neskejtuje! Ihneď to odložte! Haló? Počujete?!,, Zas na mňa bľabotala nejaká stará fuchľa. No keď si myslíte, že ju budem počúvať náramne sa mýlite.
A je to tu...dvere od mojej triedy...bude tam už učiteľ? Nemal by, vždy mešká. No čo už...
*Klop *klop zaťukal som som na dvere a pomaly ich otvoril.
Samozrejme všetky oči na mňa. O ou, je tu učiteľ...a nejaký nový žiak? Wut?
Jaky chuj by prestúpil na túto školu...¿,,Znova pán Min?!,, Skríkol po mne učiteľ až nového vystrelo.
,,Ano ja viem, prepáčte ale nezvonil mi budík, už sa to nestane,, uklonil som sa.
,,To, že sa to už nestane si mi povedal už asi 10x,, Kyslo sa na mňa pozrel....asi si predstavoval citrón
,,Ja viem ja viem...prepáčte,, prekrútil som očami.
,,No čo s tebou narobím? Choď si sadnúť a dávaj pozor,, duckface...
Išiel som si sadnúť do lavice. Toho nového poslal rovno predo mňa. Ani neviem ako sa volá...'super'. Učiteľove keci ma nezaujímali tak som si vytiahol mobil. Prehliadal som si instagram a zrazu mi vyšla nejaká reklama na nejakú apku. Emm...MEFF? To čo je? Jaj...zoznamka, tak to ne diki...tak som išiel ďalej.
"Navrhované: ChimChim" kto mi tu zase posiela návrhy?¿ Nikto nedá pokoja...no kuknem sa kto to je...
Hmm...2319 followers 0 fotiek 236 sleduje. Umm čom sleduje pár mojich spolužiakov? Možno kamarát...napíšem mu jak to, že sa priatelia.ChimChim:
-čau~umm...ahoj? Poznáme sa?
(Nemôže si pozrieť moje fotky lebo mám súkromný účet...)-nie....leen
~len?
-sledujú ťa mojí spolužiaci atď, že či ich poznáš a tak...
~jaj...ktorý?
-aale nechaj tak...
~dobre teda no
,,Pán Park môžte láskavo odložiť ten mobil?,, Zhučal nového učiteľ.
,,Ano samozrejme...prepáčte,, položil mobil na lavicu a začal dávať pozor.
To bude asi prvý človek v histórii ktorý nie je na učiteľa drzý a dáva pozor. Je divný...konečne skončila hodina a začala sa posvätná prestávka.
Hm...novému prišla správa čím sa mu zapla domovská obrazovka ktorú si všimol Namjoon. Na tapete mal toho takého divného škreta...no proste toto:Namjoon si hneď musel podpichnúť...vzal mu mobil a držal ho nad hlavou.
,,Ale ale...čo to ty máš na tapete chlapček? Takého plyšáčika máš aj doma v postielke?,, *SmiechNepáčilo sa mi to. Vyzerám ako veľký šikanátor a fuckboy no som proti šikane...zažil som si ju a chápem toho človeka. Nováčik sa mu snažil ten mobil vziať ale bol maličký. Bolo to cute...naozaj ako povedal Namjoon. Maličký chlapček. No to čo robil Namjoon sa mi už fakt nepáčilo...vstal som a zamieril si to k nim. Postavil som sa medzi nich čelom k Namjoonovi.
,,Nechaj ho a daj to sem,, povedal som mu ráznym tónom a vážnym výrazom. Namjoonovi sklesol úsmev, dal mi mobil a odyšiel za partiou.
,,Pači sa maličký,, podal som mu mobil a pohladil po vlasoch.
,,Ďakujem,, usmial sa a sadol si na miesto. Trošku sa červenal...neviem prečo ale viem, že to bolo cute. Išiel som si sadnúť na miesto aj ja lebo začala hodina a čakal kým sa ten koncentračný tábor konečne skončí.
~time skip~
Pritlačil ma ku skrinkám a nebezpečne sa približoval. Bol čoraz bližšie a bližšie. Z jeho nevinnej tváre sa stala tvár túžiaca po niečom čo už dlho chcela.
,,Ani sa nepohni...,, Zašepkal mi do ucha a chytil mi bradu jeho studenými prstami. Išiel ma pobozkať.
*Plesk...trepol učiteľ po mojej lavici ukazovátkom a ja som sa zobudil.
(Už ste si mysleli, že real však? XD),,Pán Min prečo znovu spíte? Koľko krát vám mám povedať, že tu sa nespí? Huh?,, Kecal jak stará baba na trhu.
,,Veď áno áno...ja som ani nespal, len som tak podriemkával,, snažil som sa vykrútiť z tej debilnej situácie.
,,Hej. Podriemkával. A pri tom ste aj chrápal však?,, Zakrútil hlavou a išiel naspäť ku tabuli.
Ja? A chrápať? Veď to nedáva zmysel...
Ešte nikdy som nechápal. Aspoň myslím. Zrazu sa ku mne otočil maličký.,,Prepáč...ja som sa ťa snažil zobudiť ale nešlo to. Spíš ako zabitý,, s ľútosťou sa pousmial.
,,Hej viem...to je v pohode, mňa je ťažké zobudiť...no zdá sa, že hentomu idiotovy sa to podarilo,, zasmial som sa a on tiež. Zdá sa, že na koniec školy si budem musieť počkať nejako inak.
Yay...nový príbeh. Budem sa snažiť ho písať čo najčastejšie. Samozrejme mi môžete povedať ako sa vám to páčilo.
YOU ARE READING
New Face? /Yoonmin/ ♡ |POZASTAVENÉ|
Teen FictionNevedel čo je to láska. Nevedel čo je to mať niekoho úprimne rád. Veľa kamarátov nemal...bol skôr samotár. Ale od úplnej samoty ho odrádzali 2 kamaráti ktorý sa mu snažili pomôcť. Ich mal rád...rodičov tiež. No dokáže mu zmeniť život jedna náhodná o...