323. Kopec (Piáno)

50 17 4
                                    

„Zlato, kde sa tu berieš?“ prekvapene zažmurkal Matej, keď ho Jakub o pol druhej popoludní prekvapil nečakanou návštevou v kabinete.

„Nie si rád, že ma vidíš?“

„Samozrejme, že som,“ usmial sa a chytiac ho za ruku, vtiahol ho dovnútra. Len čo sa za nimi zavreli dvere, nežne ho pobozkal. „Vyzeráš hrozne unavene, ťažký deň?“

„Nevieš si predstaviť,“
zamumlal Jakub so zatvorenými očami, s hlavou na Matejovej hrudi. „A to mám ešte o piatej seminár. Zaspávam už postojačky.“

„Ľahni si na gauč. Urobím ti kávu?“

„Prosím,“ unavene sa usmial. „A ak máš, aj šľahačku. Kopec šľahačky.“

„Tvoje želanie je mi rozkazom.“

Príbehy na každý deň - 2. diel (drabble výzva)Where stories live. Discover now