Myslela som si
Že nádej nám
Že nie si sám
Chcela som aby vedel si
Vždy musíš mať nádej,
tá zomiera posledná
Hoci nie je prvotriedna
Veď každá rozprávka má dej
Nie každá chvíľa je ľahká,
No žiadna nie je bezradná
No duša je niekedy veľmi krehká
Každá myšlienka potom Ti pripadá byť zradná
Chcem nech vieš,
že na mňa obrátiť sa smieš,
vždy, vodne v noci,
nech budíš ma aj o polnoci,
nikdy nie si sám
Teraz však nádej skoro nepocítim
Lebo som v koncoch z toho čo cítim
Bez teba ťažké to je
Nech to akokoľvek blbo znie
