Haven Port

1. Časť

Prológ

12. február 1986

Nočná obloha nad Haven Portom bola krásna. Rachel by si myslela, že ani nežije na tom zlom mieste. Hodina klavíra u ich rodinného priateľa jej skončila pred piatimi minútami. Hneď ako vyšla z domu na 43. ulici ju upútala obloha. Spomenula si na to, ako s otcom pozorovali hviezdy, keď bola malá. Otec ju naučil, kde sa nachádza Cassiopea, Strelec, Malý voz a Veľký voz. Tá krása ju udivovala od kedy bola malé nemluvňa. Ale so spomienkami väčšinou prichádza bolesť. Hoc mala len 6 rokov vedela, že tie spomienky späť nevráti a ani otca, ktorý jej umrel pred rokom. Matka jej nechcela povedať, čo sa stalo otcovi, ale vždy jej hovorila ich spoločné zážitky, aby naňho mala Rachel spomienky. No dnes večer Rachel nechcela pociťovať smútok zo straty. Obloha bola prekrásna a ona sa chcela venovať len hviezdam, nikomu inému. Prešla dva ulice a skoro sa nepozrela pod nohy. Ponáhľala sa domov a tak záujem o hviezdy skoro zmizol, ale neskôr si našla niečo zaujímavejšie, len čo prišla na 35. ulicu, ktorá lemovala pobrežie oceánu jej zrak padol na horizont. Vždy túžila plaviť sa na vode a snívala o svojom vlastnom dobrodružstve od malička, ale čím viac rástla, tým zápal pre nové, nepoznané veci vyhasínal. Ponáhľala sa, ale niečo ju tam v tú noc držalo, nie fyzicky, ale psychicky. Verila, že keď by sa teraz pustila na vodu, tak by ju život na mori ovládol. A táto predstava ju tam držala a Rachel strácala pojem o čase. Ako tam tak stála, zrazu počula šuchot, veľmi sa zľakla a pomaly stratila rovnováhu. Niečo však započula aj na ulici, boli to kroky. Obzrela sa okolo seba a nevidela nikoho. Nevenovala tomu veľmi pozornosť, ale keď sa to zopakovalo, chcela bežať čo najrýchlejšie domov, ale niečo ju nechcelo pustiť. Kvôli zvedavosti a strachu tam stála, lietala pohľadom z jednej strany ulice na druhú. V tom videla siluetu postavy. Nezmohla sa na útek, lebo postava bola veľmi blízko a tak tam len stála a mala strach v očiach, postava bola od nej asi už len tri metre a blížila sa.

„Čo robí také malé dievčatko, tak neskoro vonku?"
V momente, keď neznámi prehovoril, Rachel sa prestala báť. Neznámi jej bol sympatický.
„Pozorujem oceán... " odpovedala slušne. „Ako sa voláš?" opýtal sa.

...

Ranný rituál Abbey spočíval v tom, že si každý deň chodí zabehať na pláž. Pri odchode z domu nezabudla na svojho verného priateľa Roneyho, jej psa. Roney bol čierny labrador. Veľmi hravý pes si užíval ranný beh s jeho pani. Nikdy ho nemala na vôdzke, vždy sa pohyboval nanajvýš meter od nej. Bývala na 35. ulici, ktorá bola hneď pri pláži Huders Beach, ktorá bola jej cieľom. Keď prišli na pláž, Roney vbehol do vody, Abbey prišla ku vode a pozerala ako v nej jej spoločník šantí. Čakala, kým sa nevráti ku nej. No keď šiel von z vody nezamieril ku nej. Vynoril sa asi 200 metrov od nej. Abbey šla popri oceáne k nemu a uvažovala, ako ho potrestá a pritom si pozerala pod nohy. Neraz sa jej stalo, že keď takto šla, spadla kvôli odpadkom, ktoré vyplavilo more. Keď sa pozrela pred seba, videla niečo, čo jej navždy zmenilo život. Videla dievčatko. Mohlo mať 6 rokov. Bolo mŕtve, ležalo na chrbte a krk malo podrezaný takmer na kosť.

Zo zápisu policajnej správy

14. 02. 1986 - na pláži Huders Beach bolo nájdené telo 6-ročného dievčaťa. Neskôr bolo dievča identifikované ako Rachel McDamsová. Na identifikovanie tela bola prizvaná matka, ktorá 12. 02. 1986 ohlásila, že sa jej dcéra nevrátila domov. Rachel McDamsovú našla Abbey Wintersová. Na tele sa našli podliatiny od bitia dieťaťa a veľa rezných rán na bruchu a chrbte obete. Obeť mala podrezané hrdlo a vytrhané nechty na rukách a nohách...