Punish me!

"ψ(｀∇')ψ

Hyunjin
,,Fuuuuu" fúknem na Jinyounga penu, ktorá mu pristane ma hlave a rozosmejem sa, no on na mňa pozerá až vražedne vážnym pohľadom a hladí moje vnútorné stehno jeho studenou kostnatou rukou. Vezmem ďalšiu penu a urobím mu z toho bradu. Stále na mňa pozerá bez akejkoľvek reakcie. Posmutniem a zmyjem mu to, ale on vezme ďalšiu a pacne mi ju na tvár. Urazene našpúlim pery a ruky si založím na hrudi.
Čo keby som ho trošku vyprovokoval?
,,Hneváš sa?" opýtal sa.
,,Áno"
,,Prečo?" znovu sa opýtal, ako keby si nepamätal jeho predošlú aktivitu.
,,Lebo môžem" odpovedal som a drzo som pretočil očami. To by ho mohlo vyprovokovať.
Potiahol ma za ruku a prehol o vaňu.
,,Nebuď drzí. Som síce trpezlivý, ale nervy mám len jedny!" celý som stuhol a rozbúchalo sa mi srdce. Niežeby som presne o tomto nesníval posledných pár rokov...
,,Si môj babyboy" zašepká ,,A budeš ku mne mať rešpekt" viac na na mňa natisne a oblizne mi uško.
Nikdy som nejak nechápal prečo si v každej druhej knihe oblizujú uši a stále to nechápem. Jediné čo mi to spôsobilo bolo sčervenanie mojich už tak dosť červených líc.
,,P-prosím" zaprosil som.
Cez rameno som videl ako sa uškrnul.
,,O čo prosíš baby?"
,,P-prosím p-potrestaj ma... Bol som zlý ch-chlapec" ešte viac sčervenám a zakryjem si tvár rukami.
,,Ako si želáš" ucítim jeho jemné pery na svojom chrbte
,,Prines mi opasok"

Prehltnem a natiahnem sa po jeho nohavice váľajúce sa na zemi, z ktorých vytiahnem opasok.
Podám mu ho a on sa s ním napriahne.
Kúpeľnou sa rozoznie pľaskavý zvuk, keď sa opasok dotkne mojej jemnej pokožky. Pevne zavriem oči a skusnem si peru.
,,Počítaj zlatko" zavelí a ja ho poslúchnem.
,,J-jedna"
Znovu pocítim silnú bolesť na zadočku sprevádzanú silným zvukom.
,,D-dva"
Takto sa to vlieklo až po 10 kedy mi už po lícach stekali slzy a ja som len ťažko zadržiaval vzlykanie.
,,Dobrý chlapec" pochválil ma a ja som sa oprel o jeho hruď. Usmejem sa a on mi úsmev opätuje.
,,Nikomu ťa nedám" povie a pobozká ma na čelo.
Ja len zavriem oči a spokojne zaspím.