Je zvláštne ako môže byť niekto na vrchole šťastia, naivne si mysliac, že späť dole sa už nevráti a potom byť v priebehu sekundy opäť zhodený.
Vždy som verila, že ľudia, ktorý ma poznajú sú mi schopní povedať, čo im vadí... A nie to najprv riešiť s cudzou osobou, ktorá Vás osočí, až potom sa pýta. Naváža sa do vášho sebavedomia a trhá ho na kusy ako pes túžiaci po koristi. Podrýva vaše presvedčenie, že aj vy si zaslúžite šťastie...
Prečo chcú ľudia len neustále ubližovať iným? Prečo im to činí potešenie podupať po krehkom šťastí? A prečo je také krehké, že ho môže zničiť neznámy človek?
Konečne som vo svojom živote našla ľudí, ktorým môžem dôverovať. No teraz sa pýtam...Môžu dôverovať aj oni mne? Keď si nemôžem dôverovať ani v tom kto som? Verila som, že poznanie je už len krôčik a zrazu je tak ďaleko akoby ani nikde nebolo. Načahujem sa, no ako stojím na špičkách, padám... Hlboko a strácam sa. No nad sebou mám ešte stále jasné nebo. Oprášim si preto ruky a leziem späť. No ak prídem až hore, udržím sa tam?
YOU ARE READING
Life is hard
RandomMyšlienky, úvahy, jednoducho vyjadrenia duše, ktorá to už nedokáže držať v sebe. Máte občas chvíle, keď si pripadáte iní? Čudní? V tom prípade je táto zbierka presne pre Vás, drahí čudáci. Veď na tom byť iný nie je nič zlé! Že je? Nuž, tak sa presve...