SKOOL LUV AFFAIR

20

Ako sa Namjoon rozdrapoval, neuvedomil si, že sú pred ním schody a vyrúbal sa na obidve ruky. Bolo počuť hlasné prasknutie a hoci Namjoon nieje žiadny slaboch, zacítil v oboch rukách takú bolesť, až mu vyhŕkli slzy. Zvíjal sa od bolesti a nikto sa ani len neunúval mu pomôcť, samozrejme okrem Jina, ktorý bol strachom bez seba. Okamžite mu bežal na pomoc, posadil ho a začal ho hladkať po chrbte. Jimin musel ihneď pribehnúť, aby zistil, kto tam tak strašne vreští. Keď uvidel Namjoona zvíjať sa v Jinových rukách, vedel, že bude musieť zasiahnuť. Priblížil sa ku Jinovej tvári a zašepkal: "To je veľmi nenápadné, Jinnie. Bež radšej za ostatnými, ja sa oňho postarám." mrkol na Jina a odviezol Namjoona na pohotovosť. Hneď ako dorazili do nemocnice, Namjoona poslali na röntgön a oznámili mu že obe jeho ruky sú zlomené. Na jednej ruke zápästie, ukazovák a prostredník, a na druhej ruke vretennú kosť a prasknutú zápästnú kosť. Ruky mu dali do sadry. Hneď ako opustili budovu, spustil monológ, ktorý musel Jimin počúvať. "Ako budem jesť, ako budem piť, ako sa budem obliekať... Ako sa budem holiť?! No tak budem fúzatý kokot... A ako budem učiť? Čo si o mne pomyslia študenti?! Mňa už asi jebne!" "Bože kľud Joonie, budeme ti pomáhať. Zavolám tvojej mame." uškrnul sa Jimin. "Idiot... Proste ma odvez domov..." povedal sklesnute Joon. Keď dorazili pred Namjoonovu vilu, Jimin mu pomohol otvoriť vchodové dvere, zaviedol ho do spálne, na nočný stolík mu položil pohár vody so slamkou a ľútostivo sa mu prihovoril: "Už musím ísť domov, ale neboj, zavolám niekoho, kto sa o teba postará." "Len nie moju mamu, prosím. Vieš si predstaviť, akoby reagovala, kebyže ma vidí v tejto situácii?" "Dobre, neboj. Kľudne si oddýchni a nech ťa ani nenapadne ísť zajtra do práce, zástupkyňa to vybaví." Namjoon prikývol a po dlhom a náročnom dni konečne zavrel oči. Znova ich otvoril, keď ucítil ako ho niekto hladká po čele. No pri pohľade na Jinovu tváričku ich hneď aj zatvoril. "To po mne opakuješ alebo ma len nechceš vidieť?" "No... Oboje." "No dobre, tak ja idem preč." otočil sa Jin na pate. "Neee, Jinnie, počkaaaj. Tak som to nemyslel. Ja len nechcem, aby si ma videl v takomto stave. Veď som úplne nepoužiteľný." Jin sa začal na Namjoonovom vysvetlení ujebávať, no keď videl jeho vážnu tvár, ukludnil sa. "Prosím ťa... Ja som sa sem prišiel o teba postarať. Či máš niekoho iného, kto by sa o teba postaral?" "Nie, ja sa predsa nesťažujem." povedal sa Joon. "Tak mi radšej povedz, ako sa máš." usmial sa Jin. "Neviem spať, bolia ma ruky a čo je najhoršie, treba mi cikať." Namjoon už bol zúfalý. "Dobre bubo a čo ti ho mám podržať?" zasmial sa Jin. "No patrilo by sa, keď už si sa ponúkol, že budeš moja opatrovateľka." Jin si vzdychol a povedal: "No tak poď teda Joonie." Pomohol mu vstať z postele. "Inak, máš peknú spálňu." rozhliadol sa. "No to nieje moja spálňa... Toto je hosťovská ale Jimin ma zaviedol sem, tak som si zdriemol tu." vysvetlil Joon.  Jin teda s Namjoonovou navigáciou našiel dvere od záchodu a otvoril ich. Bez váhania mu začal rozopínať nohavice. Namjoon až ostal zarazený, že sa Jin vôbec nehanbil ale zároveň bol rád, že už sa ho už nebál a cítil sa v jeho prítomnosti komfortne. Keď sa Jinovi podarilo stiahnuť nohavice, hneď na to Jooniemu stiahol aj spodné prádlo a povedal: "Dobre a teraz sa opatrne posaď, oki?" "Prosím? Ja si nechcem sadnúť ako nejaká baba. Vždy som pri tomto stál, tak som sa to naučil a tak som to aj celý svoj život robil. Kam sa podelo tvoje odhodlanie, hádam svojmu frajerovi pomôžeš." začal sa čertiť Namjoon. "Tu nejde o to, že ti nechcem pomôcť, ale je nezmyselné, aby som ti ho podržal, keď si môžeš sadnúť." zaargumentoval Jin. "Ale-" "Netrucuj a sadni si konečne na ten hajzel, nechcem tu utierať mláčku." prevrátil očami Jin a posadil Namjoona na záchod. Ten iba ofučal líčka, no neostávalo mu iné, než si uľaviť posediačky. "Ale oklepeš mi ho aspoň dúfam." pozrel prosebným pohľadom na Jina. Ten si vzdychol, ale urobil to o čo ho jeho zmrzačený priateľ poprosil. Potom mu opäť natiahol trenky a nohavice a viedol ho do jeho spálne, no Joon si to z nejakého dôvodu namieril do hosťovskej izby. "Nevravel si, že táto izba je pre hostí?" zdvihol obočie Jin. "Hej, ale asi tam už dnes budem spať, mám tam aspoň tú vodu, čo mi prinieslo Jimin. "Tú ti v kľude prinesiem a myslím, že by ti bolo pohodlnejšie vo vlastnej spálni, na ktorú si zvyknutý." usmial sa. "To je fakt v pohode." uhýbal pohľadom Joon a chystal sa vojsť do izby, do ktorej ho uložil Jimin. Jinovi sa to nejako nezdalo a tak sa rozbehol smerom k Namjoonovej spálni. "Nieeee!" zaričal Joon, no už bolo neskoro. Jin otvoril dvere a keď uvidel pravú Namjoonovu spálňu, začal sa strašne rehotať, až sa išiel došťať. "Božeeee, to čo máš za izbu. Tá je strašne zlatá." Jin sa nevedel ukľudniť. Na posteli ležalo totižto šesť plyšových medvedíkov a na poličkách ich bolo ďalších dvadsať. Namjoon sa len ofučal a začal sa červenať. "Preto som ti ju nechcel ukázať." povedal potichu. "A ty si si robil strandu z môjho jednorožca." stále sa rehotal Jin. "Dobre...už sa ti smiať nebudem, môžeš už prestať?" spýtal sa zahanbene Namjoon. "Už končím." povedal Jin a rýchlo bežal na hajzel, inak by to fakt pustil do gatí. "Idiot..." povedal si pre seba Joon. Jinnie sa vrátil zo záchoda a uvidel Namjoona sklesnutého sedieť na svojej posteli. "Ale prosím ťa, ja som si len robil srandu." povedal a objal ho. "Som len nervózny. Bolia ma hrozne ruky a netuším ako budem spávať...alebo ako sa budem sprchovať." zamyslel sa Joon. "Veď na to som tu." uistil ho Jin. Vtom ich romantickú chvíľu prerušil zvonček.