Nevediac, čo kráča za nami,
zhovárame sa s čiernymi vranami.
Farbou smútku, inde radosti
skrývame sa pred tvárou ľudskosti.
Zaryté máme už dávno v kostiach,
že uspieť je možné iba v zlostiach.
V tieňoch kráčať túžobne chceme,
pretože už len predstava slobody,
zdá sa byť zázrakom prírody.
Ale veď byť prekvapení
snáď je už aj nemiestne byť,
keď už od narodenia deti brúsime,
že keď treba
normálne je zabiť
...slovami...
novodobými zbraňami