Vidieť znamená uveriť

29.Deja vu?

Do predu varujem že táto "čásť" (alebo ako to nazvať) je "trošku" dlhšia :D:3

Mali ste už niekedy pocit, že dané miesto poznáte, hoci ste ho navštívili po prvý krát ? Mali ste niekedy pocit, že ste danú situáciu už zažili, no s určitosťou viete, že sa deje po prvý krát ? Tak presne tomu hovoríme Deja Vu. Hoci to nie je žiadna prelomová vec, ktorej vyriešenie by zmenilo svet, predsa sa to týka väčšiny z nás a každý by chcel vedieť, čo to vlastne Deja Vu je, alebo čo ho spôsobuje. Podľa štatistík, Deja Vu zažíva približne 60 až 70 percent populácie, a to v rôznych formách. Môže sa jednať o krátke útržky, ako tie, ktoré sme spomenuli, až po dlhšie, ktoré pozostávajú z viacerých sérii Deja Vu, alebo dokonca až celých udalosti. 

Termín Deja Vu ako prvý použil francúzsky vedec Emile Boirac vo svojej knihe „L'Avenir des Sciences Psychiques“. Práve Boirac sa sa ako prvý venoval tomuto pomerne bizarnému fenoménu. Deja Vu znamená v doslovnom preklade „už videné“. V tejto súvislosti sa môžeme občas stretnúť aj s pojmami Deja Vecu (už zažité) alebo Deja Senti (už cítené). Veľmi často však dochádza k chybnému vysvetleniu. Mnoho ľudí považuje za Deja Vu aj to, keď dokáže predvídať, čo sa práve stane. To je jasnovidectvo. Deja Vu nastáva počas udalosti a nie pred ňou. 


Ak sa na Deja vu pozrieme z vedeckého hľadiska, dodnes najprijateľnejšou teóriou je model Dr. Vernona Neppeho, riaditeľa neuropsychiatrického inštitútu v Seattli, ešte z roku 1983. Dr. Neppe rozdelil Deja Vu na štyri kategórie.Asociatívny typ, je prakticky najčastejšou formou Deja Vu a vyskytuje sa bežne aj u psychicky zdravých jedincov. Je založená na skutočnostiach, ktoré cítime, vidíme, počujeme alebo prežívame. Na základe týchto vnemov si môže náš mozog chybne priradiť tieto udalosti k tým, ktoré sme už niekedy zažili. Ďalším typom je biologické Deja Vu, ktoré sa môže vyskytovať u epiletpikov tesne pred záchvatom. Poslednými dvomi modelmi sú tzv. vymyslené Deja Vu aschyzofrenické Deja Vu. V oboch prípadoch ide o Deja Vu spôsobené psychickou poruchou v dôsledku chorobnej depresie, respektíve v druhom prípade schyzofrénie, kedy ľudia zle rozlišujú to, čo vnímajú a sami to chybne označujú za udalosť, ktorá sa už stala, hoci to nie je v skutočnosti pravda. 

Dôvod, prečo sa Deja Vu tak ťažko študuje je fakt, že neexistujú žiadne symptómy, ktoré by nám oznamovali jeho príchod. Deja Vu prichádza znenazdajky a nemá žiadne vonkajšie prejavy. Jediný možný spôsob, ako zistiť, že mala osoba Deja Vu je ten, že nám to sama povie. Výskumníci preto nemajú dostatok informácii a podkladov pre svoje štúdiá. Napríklad známy lekár a psychiater Sigmund Freud bol toho názoru, že Deja Vu sa deje na základe spomienky na veľmi traumatickú udalosť. Tento jav nazývame paramnézia. Čo sme však doposiaľ skutočne zistili ? V skutočnosti takmer nič. Vieme len, že, ako už bolo spomenuté, Deja Vu už aspoň raz zažilo približne 60 až 70 percent populácie, z ktorých väčšina je vo veku 15 až 25 rokov. Nemáme preto žiadne priame podklady pre vyvodenie nejakého konkrétneho záveru, a preto všetko, s čím môžeme reálne pracovať, sú len teórie a tých je vyše 40. Preto sa dnes nebudeme venovať všetkým, ale priblížime si najrozšírenejšiu teóriu o Deja Vu, a tou sú zabudnuté spomienky zo súčasného, ale aj minulého života. 

V tomto prípade je Deja Vu úzko spojené s myšlienkou reinkarnácie. Zástancovia tejto teórie predpokladajú, že tí, ktorí sú po smrti reinkarnovaní sa znovu-zrodia v novom tele. Hoci teraz žijú nový život v novom tele, mnohí sú presvedčení o tom, že Deja Vu sú akési útržky spomienok na minulý život a teda na miesta, kde sme boli, alebo udalosti, ktoré sme zažili. Problémom je, že naša myseľ je zaplnená tisíckami ďalších spomienok na udalosti, ktoré sa nám počas života stali. Aby si náš mozog dokázal udržať svoju „prevádzkyschopnosť“, väčšinu udalostí proste časom vypustí, hoci niektoré z nich sú zaznamenané v našom podvedomí bez toho, aby sme si na nich ďalej pamätali. Takéto pamäte sa zvyknú označovať aj ako „zabudnuté spomienky“. To znamená, že ak sa nachádzate v známom prostredí a máte pocit, že ste tam už niekedy boli, v skutočnosti tomu tak môže byť. Keď náš mozog zaznamená útržok nejakej udalosti, ktorá sa radí medzi „zabudnuté spomienky“, môže sa stať, že si na niektoré úryvky udalosti spomenieme, hoci si ju nemusíme uvedomovať ako celok. Deja Vu je teda podľa tejto teórie len púha spomienka na udalosť, ktorú sme niekedy prežili, ale náš mozog na ňu časom zabudol. V tejto súvislosti niektorí tvrdia, že to môže byť aj zabudnutá spomienka z minulého života. 

Možno sú niektorí z nás presvedčení o tom, že si pamätajú všetky udalosti svojho života, ale nie vždy to musí byť pravda. Ako príklad sa žiada spomenúť známa televízna moderátorka a herečka Oprah Winphrey, ktorá vo svojej talk-show často hostila ženy, ktoré sa stali obeťou znásilnenia. Ako sama uviedla, táto téma ju veľmi zaujímala, no často mávala počas diskusie o týchto skutočnostiach divné pocity, ktoré nevedela vysvetliť. Neskôr si za pomoci hypnoterapeuta dokázala spomenúť, že ona sama bola ako dieťa znásilnená. V extrémnych prípadoch je ľudský mozog schopný vytvoriť akýsi „pamäťový blok“, takže osoba môže normálne pokračovať v živote bez toho, aby ju ničili zdrvujúce spomienky. Existujú tisícky takýchto zdokumentovaných prípadov a väčšinou sa pritom jedná o vojnových veteránov, obete znásilnení a podobne. To všetko sú však udalosti z nášho súčasného života. Ako ale vysvetlíme skutočnosť, kedy zažívame Deja Vu pri návšteve úplne cudzieho a vzdialeného miesta, o ktorom vieme, že sme tam v našom súčasnom živote nikdy nemohli byť ? Takéto prípady by mohli byť pamäťovými útržkami zo životov minulých. Samozrejme tí z nás, ktorí reinkarnáciu odmietajú, budú s nasledujúcimi riadkami len ťažko súhlasiť. 

Na svete však existuje nespočitateľné množstvo ľudí, ktorí sú presvedčení o tom, že si pamätajú isté udalosti zo svojho predchádzajúceho života a dokonca si ich aj uvedomujú. Jedným z nich je aj prípad Jamesa Leiningera, ktorému sme sa venovali v našom článku spomienky na minulý život. Ďalším prípadom môže byť príbeh indského dievčatka Shanti Devi z Delhi, ktorá patrí medzi podobné prípady. Netreba však zabúdať ani na iné prípady. Za spomienku určite stojí napríkladxenoglosia, čiže je stav, kedy vie istá osoba (väčšinou počas hypnózy) plynule rozprávať jazykom, ktorý sa nikdy predtým neučila. No a určite nesmieme zabudnúť ani na „zázračné deti“, ktoré sa narodili s istými vlastnoťami a tie majú veľmi rozvité. Sem patria napríklad deti, ktoré vedia počítať komplexné matematické príklady už vo veku, kedy ešte ani nevedia poriadne rozprávať, a to všetko bez toho, aby ich to predtým ktokoľvek naučil. Sem patrí aj známy svetový skladateľ Wolfgang Amadeus Mozart, ktorý dokonca sám o sebe tvrdil, že v minulých životoch bol hudobníkom a odtiaľ pochádzajú jeho úžasné huddobné zručnosti. 

Ako je to možné ? Ak sú v našom mozgu skutočne zaznamenané podnety z minulých životov, potom môže práve Deja Vu byť bránou k identifikácii seba samého v našom minulom živote. Alebo sa s nami náš mozog iba zahráva a vysiela nám falošné impulzy ?