Gloom (Slow Editing)

Prologue

"This is the way the world ends
Not with a bang but a whimper."

                                                                        ― T.S. Eliot

Strach. Slovo ukrývajúce v sebe mnoho obáv, úzkosti a bolesti. Emócia sršiaca z belasých očí chudého teenagera stojaceho uprostred zhluku nováčikov pár metrov predo mnou. Bolo nezvyčajné vidieť toľko mladých. Skupinku tvorili prevažne malé deti, no našlo sa zopár teenagerov. V očiach a postoji mnohých sa odrážalo nadšenie v iných nepokoj či očakávanie. Automatické dvere v rohu priestornej výcvikovej miestnosti sa otvorili a všetky oči sa otočili na prichádzajúceho muža v čiernom obleku. Jeho krok bol ladný a vo vzduchu okolo neho sa vznášala autorita. Postavil sa pred rozrušenú skupinku a chladnými oceľovými očami si ju pomaly premeral pohľadom dravca hľadiaceho na svoju korisť. Mužove črty sa uhladili a na tvári sa mu objavil malý, bezpochyby chladný, úsmev.

,,Moje meno je Owen Malone a som riaditeľom tejto organizácie. Už mnoho generácií spolupracujú naše rodiny na udržiavaní poriadku vo svete. Akonáhle však vaše kroky prekročili hranicu vstupných dverí vaše meno poukazuje iba na schopnosti, ktoré sa už niekoľko storočí predávajú ďalej. Odteraz sme jedna rodina a týmto by som vám chcel predstaviť vašich inštruktorov, ktorý budú po vašom boku najbližších pár mesiacov. Majú na starosti výcvik a vzdelanie potrebné na následné vykonávanie misií. Taktiež rozhodnú o mieste vášho zaradenia, na základe schopností, ktorými sa preukážete. Denný rozvrh bude..."

,,Úsmev toho chlapa mi vždy naženie zimomriavky," ozve sa mne veľmi dobre známi hlas a o stenu vedľa mňa sa oprie vysoká postava. Jeho pohľad zablúdi mojim smerom a umožní mi tak zazrieť iskričky pobavenia skrývajúce sa za tmavou oblohou jeho očí.

,,To bude tým, že je arogantný a nasiaknutý hostilitou. Nemôžeš očakávať, že v tebe pohľad na jedovatého hada plaziaceho sa tvojím smerom prinesie nadšenie. Jedine, že by si mal sadistické myšlienky," poviem nezaujato a začnem sa stavať zo zeme.

,,Ale, ale Zen. Nemala by si o svojom otcovi rozprávať takto. Zdieľate predsa spoločnú krv," dodá pobavene sledujúc ako si z oblečenia oprašujem neviditeľné smietka špiny.

,,Práve preto viem o čom hovorím," prehovorím s úsmevom na tvári. ,,Nemáš na práci nič lepšie ako sa na mňa pozerať Liam?" opýtam sa otáčajúc sa naňho celým telom.

Na tvári sa mu roztiahne široký úsmev a s rukami na mojom páse ma pritiahne bližšie. Zakloním hlavu tak, aby som mu videla do očí a nadvihnem obočie vo vyzývavom geste. Úsmev sa mu rozšíri a na krku ucítim jemný závan jeho dychu keď sa perami priblíži k môjmu uchu.

,,Nič lepšie na pláne nemám, na najbližších pár rokov určite nie, ľutujem," povie potichu a perami sa dotkne tých mojich v jemnom bozku. Rinčanie ocele a zvuky nárazov rozliehajúce sa v miestnosti odrazu preruší hlasný zvuk alarmu zaplavujúci celú budovu. Odskočím od Liama a po krátkej výmene pohľadov sa rozbehneme k mohutným oceľovým dverám, ktoré za sebou schovávali zbrojný sklad. Na váhanie nebol čas. Naše pohyby boli automatické- bez rozmýšľania som si do vojenských čižiem strčila krátke nože a pár ich skončilo v špeciálne upravenom opasku.

,,Zen," otočím sa za Liamovým hlasom práve včas, aby som chytila zbraň letiacu mojím smerom. Jedným pohybom ju zastrčím za opasok vedľa dýk a následne pridám zopár zásobníkov. Bez ďalších slov vybehneme z miestnosti a rýchlim krokom sa predierame dlhou chodbou bez okien obchádzajúc ľudí, ktorý sa v zhone premiestňovali na svoje stanoviská. Niekde počas cesty mi jeden z komunikačných technikov podá slúchadlo. Bez otázok si ho strčím do ucha a pokračujem ďalej. Pred nami sa objavia drevené dvere ukrývajúce našu druhú zastávku. Odstrčím jedno z ťažkých krídiel a odhalím tak okrúhly drevený stôl zaprataný kopami papierov. Miestnosť sa topila v temnote vďaka mnohým stiahnutým roletám zabraňujúcim vstupu denného svetla. Okolo stola sedeli rôzni muži a ženy zastupujúci vysoké pozície v organizácií. Môj pohľad sa okamžite prenesie na útlu ženu sediacu na najvzdialenejšom konci stola. Sediac v pokoji počúvala s nevzrušeným pohľadom názory valiace sa na ňu z každej strany. Léa Olivia Malone, žena s prísnym, no napriek tomu láskavým, pohľadom a ohnivými vlasmi. Vyžarovala autoritou rovnako prirodzene ako jej manžel Owen.