I Will Die In The Dark Castle Without Audience

1. Kaštieľ v Ronte

Karoline vystúpila z auta pred veľkým kamenným kaštieľom. Vzdychla si a pevnejšie chytila rúčku na kufri.
Krátke svetlohnedé vlasy jej povievali vo vzduchu a veľké tmavohnedé oči jej nervózne kmitali po pozemku Barónky. Mala tam veľa už opadaných ružových kríkov ale aj teraz prázdne miesta na záhony.
Tento rok bol október veľmi chladný. Už sa síce blížil ku koncu, ale aj tak bol príliš chladný.
Čierny kabát ktorý jej bol veľký si pritisla bližšie k telu.
Pomaly prišla k dverám a zaklopala.
Po nedlhej chvíli jej otvorila tlustá slúžka. Hmmm vyššia rada.
Premerala si ju pohľadom a vzdychla.
,, Dobrý. Moje meno je Karoline Bonetaker!" Nevinne sa usmiala a podal jej ruku. Ale tlustoprdka na ňu len fľochla.
Karoline stiahla ruku.
,, Ježiši. Máš šťastie, že Barónka má rada mladé ženy. Koľko máš rokov?!"
Karoline na ňu chvíľu pozerala. Už počula o grófkach ktoré sexuálne využívajú svoje slúžky. A niektoré vraveli, že s tými mladými to je úžasné. A Karoline vedela, že v kariére slúžky musíš spraviť čokoľvek aby si uspokojil svojho pána. A tiež vedela, že na to raz doplatí.
,, Mám devätnásť, slečna." Žmurkal na ňu. Keď ste slúžka, musíte sa naučiť byť bisexuálom. To je pravidlo číslo dva.
,, Devätnásť. To sa už nedá ani prechovať." Zhodnotila stará.
,, Ale mňa ani netreba prechovávať slečna. Ja som veľmi slušná a pokorná." Nevinne zaplipkala veľkými hnedými očami.
Dobre živená slúžka ešte raz fľochla a otočila sa na opätku. Karoline ju ticho nasledovala.
Kaštieľ bol nádherný. Mierne vyzeral ako prerastený viktoriánsky dom, ale aj tak bol krásny.
A v podobnom štýle boli aj služkovské šaty. Klasické čierno-biele, s ružovou mašličkou na krku a ružovými balerínkami. Karoline neobľubovala ružovú, ale táto bola celkom v pohode. Raz bola v kaštieli v ktorom musela nosiť hnusné ružové šaty s čipkou. A tá stará ženská ktorá ju to nútila nosiť bola k tomu ešte aj slepá a myslela si, že Karoline je jej mŕtva dcéra. Úžasný zážitok.
Karoline si zložila kufor do svojej smiešnej malej a chladnej izby a prezliekla sa do rovnošaty. Znechutene si sama seba prezrela. Opäť.
Pomaly vykročila z izby. Ale tam ju už čakala tučibomba, schmatla ju za rameno a ťahala po dlhej chodbe. Karoline sa smohla len na tiché skučanie.
Asi najviac ľúto jej bolo, že si nestihla poobzerať ten krásny kaštieľ. Vždy najviac na to ako prešla k niekomu inému milovala to, ako si obzerala nový kaštieľ, zámoček alebo proste len pekný dom. Za päť rokov to už "zopár" krát robila.
Tlustoprdka ju ťahala ďalej po chodbách a ešte silnejšie jej zakrývala nechty do ramena. Celý časti neprehovorila ani slovko. Ani na ňu nepozrela. Karoline sa za to trochu urazila.
Človek by si možno myslel, že ako slúžka by mala byť naučená pokore, a, že bude totálne bez sebavedomia, ale Karoline Bonetakerová bola totálny opak. Vedela, že nikoho nebude zaujímať, ako sa volá, ale občas si predsa len pustila ústa na špacírku. A aj preto si ju niekedy dosť obľúbili. A tak sa dostala k šperkom. Chi-chi.
Tlustá komorná (asi najskôr to bola komorná) rozkopla dvere (!) a sotila Karoline dovnútra. A ako podľa jej očakávania, to bola kuchyňa.
,, Niečo uvar, je mi jedno čo. Len nech tá stará bosorka nebude frflať, že nedostala trojchodový obed, jasné? Obed je o pol jednej, tak makaj!" A opäť zatreskla dvere. Karoline na ne zmätene pozerala.
,, Kurva jedna tlustá." Otočila sa na kuchyňu. Karoline už videla aj oveľa väčšie kuchyne. Táto bola malá, ale čistá a priehľadná. A bola úplne prázdna. Bez služobníctva. Nikto tam nebol.
,, A čo jej mám akože navariť?" Zmätene sa pozrela na kuchyňu. Na to jej niečo napadlo. Pribehla k linke a hľadala poličku v ktorej by mohli byť. kuchárky. Otvárala jednu skrinku za druhou a hľadala kuchárky. Pretože, ak nenájde kuchárky, bude mať paní Barónka na obed kuraciu polievku, bravčové soté a ako desert palicinky, alebo lievance. Nič viac s pamäti nevie uvariť presne.
Po desiatich minútach hľadania konečne našla to čo hľadala.
,, Super." Letmo sa pozrela na hodiny ktoré viseli nad dverami ktoré viedli (asi) do jedálne. Je pol jedenástej, pomyslela si, mám dve hodiny, to zvládnem.

Presne o pol jednej vyšla Karoline
S vozíkom s obedom z kuchyne. A v jedálni prvý raz stretla Barónka z Rontu. Bola to žena po šesťdesiatke, ktorá očividne milovala ružovú. Mala na sebe strašne ružové viktoriánske šaty a sivé vlasy mala vyčesané do vysokého účesu. Ach tý aristokrati, a tá ich nová stará móda. Ach. Niektoré ženské nosili šaty z času renesancie a alebk gotiky.
A k jej šatom ladila aj celá jedáleň. Bola celá ružová. Karoline musela prižmúriť oči aby neoslepla.
,, Ježiši. " Zamrmlala si popod nos.
Stará ženská na ňu nepríjemne pozrela modrými očami. Karoline si nečujne vzdychla. Dávam si týždeň.
Jemne položila misku so zeleninovou polievkou a nabrala dve naberačky do taniera Barónky.
Cítila ako si ju celý čas premeriava pohľadom. Keď položila naberačku naspäť do misky, tá stará bosorka ju schmatla za líca a pritiahla si ju ku ksichtu. Karolinine tmavé oči sa stretli s jej svetlými.
,, Ccc." Našpúlil ružové pery. ,, Ty si mi ale pekná. S kadiaľ ťa tá stará mrcha vytiahla?" Karoline horúčkovito uvažovala, či je to otázka rétorická, alebo normálna.
,, Ehmm, z kaštieľa Grófky Marcióvej, pani." Prehovorila.
Ešte raz si ju premerala pohľadom. Vrila jej dlhé (taktiež ružové) nechty ešte hlbšie do líc.
,, Rozkošná. Ako sa voláš?"
,, Karoline. Karoline Bonetakerová." Vedela, že to nemá hovoriť tak hrdo, ale nevedela si pomôcť. Hneď na to to oľutovala.
Ale reakcia Barónky bola primeraná.
Tloskla jazykom.
,, A čo si tam robila, Karolyn (Karolajn, doslovne)?" Karoline nemala rada keď jej hovadili meno. Bola Karoline ktorá sa čítala "Kerolin".
Nie nejaká Kerolajn, Karolíína alebo Kaja, to je strašné. Ešte Karol prežila.
,, Väčšinou robím komornú. Lebo som ukecaná, a veľa dámam sa to páči,ked ich chválim a vravím len pravdu, prisahám." Nevinne sa usmiala, aj keď jej stláčala tvár to bolo ťažké.
Stará našpúlila pery ešte viacej ako pred tým. Karoline mama pocit, že jej o chvíľu prasknú. A jej líca už tiež dosť boleli. Na to ju pustila.
,, Je ťa škoda, Boh vie čo tam s tebou budú robiť. Ináč si celkom chutná."
Karoline si prezrela líca.
Počkať, tam?