Temnota sa plazila a on nič netušil. Iba sedel a pozeral sa na východ slnka. A ona sa plazila a plazila a plazila. Pomaly, potichu, tak, že o nej nikto nevedel. Skrytá v tieni sa tešila na ďalšiu obeť. A rýchlejšie ako víchor, ba dokonca rýchlejšie ako prvý ranný lúč, temnota zaútočila. Obalila ho svojimi chápadlami temnoty a zarila sa mu do mozku. Do toho malého mazľavéko klbka, ktoré väčšina bytostí považovala za zbytočnosť a pritom to bola tak dôležitá časť jeho tela. Stačilo jej len pár chvíľ, nie menej ako keď sa pije pohár do plna naplnený mliekom ale nie viac ako keď sa pije džbán do plna naplnený mliekom. Usadila sa tam a všetko pozorne sledovala. Neriadiť iba sledovať, to bol rozkaz a ona sa ho nechystala porušiť. A tak čakala kým nadíde jej chvíľa.
YOU ARE READING
NepriateľoV VäzeŇ
FantasyHodená do sveta strachu a vojny sa snaží prežiť. Jeden deň len sprevádzajúca svojho otca a ďalší veliteľka. Neprešlo gramatickou úpravou!
