Originálny denník originálneho dievčaťa

2.strana-druhá časť príbehu

Tak,je tu ďalší deň a ďalší príbeh, musím uznať že v noci som sa až tak dobre nevyspala,ale to nevadí...Vstala som ráno o pol siedmej pretože sme vyrazili do nemocnice, len na takú obyčajnú kontrolu,nič zvláštne.V chodbe je okolo 26 ľudí a každý ticho sedí na lavičke, okrem dvoch ľudí ktorí si čítajú všelijaké plagáty a chodia po chodbe nemocnice. Oco mi kúpil sendvič a malinovú kofolu,ktorú som si aj so sendvičom vopchala do mojej modrej zošúchanej kabelky ktorá mala na putku pripnutú malú bábiku v červenom kabátiku. Sedela som ako peň a čakala,kým nás zavolajú. Po asi hodine čakania nás konečne zavolali a ja s ocom sme vstúpili do tej miestnosti. Bola taká bdelá, steny hnedo-zelené a podlaha ešte z čias komunistov. Prehliadka bola rýchla, za čo som bola rada. Vstúpili sme na schodisko a šli sme nižšie, zatiaľ som si nedala ani sendvič, ani kofolu. "Jedz ten sendvič" povedal oco a ja som vytiahla ten zošúľaný kus chleba z mojej modrej kabelky. Odbalila som ho a idem sa do toho konečne zahryznúť,keď vtom ma zastaví niekoho hlas. "Ej,si to tyyy??" povedal chlapík menšej postavy s kapucňou na hlave a malým jednorožcom na mikine. "Sebastián,si to ty?"spýtam sa aj keď viem,že to on naozaj je. "Hej trdlo,som to ja!"povie a šibalsky sa na mňa usmeje. "Čo ty tu robíš?" spýta sa a zase sa tak divne šibalsky usmeje.Neviem či chce aby som si myslela aký je milý,alebo čo, ale okej, beriem ho takého aký je...(smiech)
"Ále,bola som na takej prehliadke len,už ideme domov..." "Ahá,no okéj, tak keď už musíš,tak ahoj..."odpovedal mi a zmizol v diaľke bez toho aby som mu stihla povedať aspoň to posraté ahoj. Ja som ho napríklad kedysi neznášala, kvôli tomu,že nosil samé značkové handry a predvádzal sa, no a ja? Ja nosím drahé handry, ale najviac tak do 20 eur, viac si nedovolím utratiť za oblečenie. Pomaly ideme cestou von z areálu nemocnice, ideme cez prechod až k nášmu autu. Slnko príjemne hreje a vietor trošičku pofukuje, skvelé počasie na to,ísť von. Aha. Ja som zabudla. Veď úlohy. Škola a úlohy. Doma rýchlo zasadám za počítač a hľadám edupage. Domáca úloha:M.R.Štefánik a jeho život
Ako vážne? To ma nebavííí... No nič, budem tu musieť sedieť ďalších pár hodín, a vonku bude zatiaľ svietiť to príjemné a hrejivé slniečko. Nevadí,idem sa poučiť,nech to mám hneď za sebou, ďalej napíšem až neskôr, alebo zajtra? Uvidím... zatiaľ s pozdravom Elča :D

Tak,verím že ten príbeh sa vám páči, a dúfam že ho budete aj naďalej čítať, zatiaľ s pozdravom Ewča ♥️