Dievčatko s knihami

Vo svete plnom kníh, žilo jedno dievčatko a to milovalo čítanie. Čítalo ráno, na obed aj večer. Čítalo vždy keď malo čas. Ale nebolo to tak od jakživa. Dievčatko malo mamu, otca a dvoch bratov, mladšieho a staršieho. Milovalo ich najviac na svete. Bola to čistá, nekonečná láska. Niekedy sa so svojimi rodičmi ale aj s bratmi hádalo. Bolo tvrdohlavé ale stále všetkých milovalo tou svojou čistou a nekonečnou láskou. Postupom času sa dievčatko naučilo písať, počítať a na svoju veľkú radosť aj čítať. Vtedy bralo čítanie iba ako zábavu a čítalo iba sem tam. Páčilo sa mu to. Spoznalo nové krajiny a postavy. Ale nikdy neprestalo milovať svoju rodinu. Keď dievčatko trošku podrástlo, začali sa jej rodičia hádať. Otec kričal na mamu a mama kričala na otca. Dievčatku to trhalo srdce a nevládalo sa na to dívať a počúvať ich hádky. Začalo si viac a viac čítať knihy. Väčšinou to boli vymyslené príbehy, lebo tam nebolo nič z jej sveta, žiadny krik a žiadne hádky. Čas plynul a hádky neprestávali. A tak dievčatko čítalo. V knihách zabúdalo na problémi jej sveta a nechalo sa vtiahnuť do sveta príbehov a šťastných koncov. Našlo si tam nových priateľov a rodinu. Nikdy ale neprestalo milovať svoju pravú rodinu svojou čistou a nekonečnou láskou. Niekedy si želalo aby mohlo žiť vo svete kníh a nemuselo znášať nástrahy svojho života. Aby mohlo vojsť do tých dverí ktoré viedli do jej vytúženého sveta. Aby sa netrápilo. Ale potom si spomenulo na svoju rodinu a pocítilo bolesť, takú ohromnú bolesť vo svojom srdci, že sa toho nápadu vzdalo. Ale hádky neprestávali, boli horšie a horšie a dievčatkinmu srdcu pomaly dochádzali sily. A raz vo chvíli veľkého žiaľu sa dievčatku naskytla možnosť odísť do sveta kníh a žiť tam šťastný život. Ale za cenu toho, že sa vzdá doterajšieho života a už nikdy sa neuvidí so svojou rodinou. A v tú chvíľu dievčatku puklo srdce. Puklo z tej námahy niesť ten žiaľ a z rozhodnutia, ktoré sa chystalo urobiť. Už to nevydržalo a puklo. A všetka jej čistá a nekonečná láska odletela do sveta. Práve v tedy si jej rodičia uvedomili, čo spôsobili svojimi hádkami. No dievčatko im poslalo odkaz, odkaz napísaný v knihe ktorú malo najradšej. Ukázalo im ako veľmi ich miluje svojou čistou a nekonečnou láskou. Keď po rokoch všetci členovia rodiny zostarli, stretli sa na druhej strane. Poskytlo im to druhú šancu, šancu začať odznova. A tak po toľkých rokoch a utrpenia, boli zase jedna veľká a šťastná rodina. A dievčatko bolo šťastné.