Girl from youtube - SK

2.časť

Dnes... zasa do tej poondiatej školy. Čo všetko by som spravila aby som tam nemusela ísť. Tak som vstala učesala sa, obliekla a išla. Po ceste som stretla mojich ''úžasných'' spolužiakov. Mali zasa narážky. Ako inak. Prečo práve mne sa smejú.... Už veľa krát som prosila mamu nech ma dá do inej aj otca ale.... stále mi hovoria, že je to najlepšia škola....na nechcú o tom ani počuť. V škole sedia všetci spolu lens,.st ja sedím sama. Nikto totiž nechce sedieť so mnou. Keď som už konečne prišla do školy... nevyhla som sa ďalším urážkam... Na hodine som veľmi nepočúvala. Nezaujímali ma dejiny ľudstva. Vždy keď skončila hodina som sa  ponáhlala do inej triedy aby som sa vyhla tým idiotom. Keď dom išla okolo nejakej partie započula som, že má prísť nejaký nový chalan... Luke alebo tak nejako. No super len ďalší idiot, ktorý si zo mňa bude robiť srandu. Super.  Tento deň ubehol mimoriadne rýchlo a ja som už bola  ceste domov.

Keď som prišla domov sadla som si za počítač a išla na youtube. V poslednom čase som tadiaľ len prechadzala a nevnimala som. Všimla som si tam ľudí, ktorý natáčali videá o sebe..... a natáčali to len tak pre potešenie.... Musím priznať ešte nikdy som nepozerala nejakého youtubera. Ani raz. Začala aom ich tam pozerať a zistil som, že niektorých aj šikanujú alebo lepšie povedané šikanovali a preto začali natáčať. Neskôr si preto toho nevšímali. Napadlo mi, že by som to mohla skúsiť. Ale pripadalo mi to ako hovadina. Bojím sa neúspechu. Bojím sa, že sa nedostanem ani na 10 odoberateľov. Bojím sa, že keď nič nedokážem.... tak to bude v škole ešte horšie.

Na druhý deň... keď som prišla sedel na mojom mieste nejaký cudzí chalan. Všetky miesta boli obsadené tak som si musela sadnúť vedľa neho. Mala som z neho trochu aj strach.... nevedela som čo od neho môžem čakať. Nakoniec sa mi predstavil prvý : ,,Ahoj som Luke.... ty si..?'' ... ,,Lucy'' povedala som mu s úsmevom. Vypadal milí a bol strašne pekný.... Zasa mali na mňa moji spolužiavi pripomienky... ,,Prečo ti to hovoria?'' spýtal sa Luke. Bolo mi divné, že to nevie. Myslela som, že mu už všetci povedali, že som ministrova dcéra a aj , že som strašne namyslená... ako to oni vedeli. Zakaždým keď prišiel niekto nový do školy hneď to všetci vedeli. ,, Ty to nevieš? No tak, pretože som ministrova dcéra... hovoria o mne, že som namyslená, že mám všetko čo chcem a také podobné  veci.... '' odpovedala som mu . ,,No tak do toho začni aj ty s nimi. Nebude to nič nové'' dodala som. ,, Prečo by som mal? Nevidím v tom tú zábavu ako oni. Naopak... Vypadáš v pohode. '' povedal a usmial sa. Bože on má tak dokonalý úsmev. Odpadávam. Usmiala som sa aj ja na neho. ,,Akú máš potom hodinu?'' spýtal sa. ,,Matiku .. prečo?'' odpovedala som a on sa len usmial. Bolo to úplne dokonalé ....

Z POHĽADU LUKEA :

Prvý deň ... v novej škole. Vôbec sa neteším. Dúfam, že tam bude niekto normálny. Čo som počul... sú tam namyslené decká.... čo majú dôležitých rodičov. Čo ja som nemám. Ja totiž nemám vôbec rodičov. Bývam s tetou. No som zvedavý ako sa ku mne budú preto správať. Keď som prišiel do triedy našiel som tam prázdne miesto. Aj som sa potešil. No neskôr prišlo jedno dievča... a všetci na ňu nadávali, smiali sa jej čo som nechápal. Asi sedím na jej mieste .... ,,Ahoj som Luke...ty?'' prihovoril som sa jej prvý. Prišlo mi jej ľúto, pretože nevyzerala, že je veľmi obľúbená. ,,Lucy'' jednoducho mi odpovedala a pridala úsmev. Mala krásny úsmev.  Stále som nechápal prečo sa jej smejú tak som sa jej na to spýtal ,, Prečo ti to hovoria?''. ,,Ty to nevieš? No tak, pretože som ministrova dcéra.... hovoria o mne, že som namyslená, že mám všetko čo chcem a také podobné veci'' odpovedala mi. ,,No tak začni aj ty s nimi. Nebude to nič nové'' povedala mi a ja som zostal zarazený. Mám pocit, že je zvyknutá, že keď niekto príde hneď sa tak isto správa. ,,Prečo by som mal? Nevidím v tom takú zábavu ako oni. Naopak.... vypadáš v pohode'' naozaj som v tom nevidel niakú zábavu. Neviem či by sa to pávilo im. Spýtal som sa jej akú má potom hodinu. Zaujímalo ma, či ju ešte dnes uvidím. A myslí, že ano lebo na lavici mala rozvrh a mali sme úplne rovnaké hodiny. Je milá a pekná ... tak ten začiatok prvého dňa snáď nebude taký zlý.

Matika ma úplne nebavila. Tak so poslal Lucy lístok. Chcel som niečo o nej vedieť. Napísal som jej ,,Tak tvoj otec je minister? Aké to je" keď to čítala nevypadala veľmi nadšená. Nemyslel som to ako výsmech. ,,Na hovno.... vlastne ani neviem'' odpovedala mi. Nechápal som. ,,Nevieš?'' spýtal som sa. ,,Nebýva s nami .... rodičia sú rozvedený a on mi posiela darčeky aby som to tak nevnímala. A čo tvoji rodičia?'' odpovedala mi. Moji rodičia..... ešte stále je to pre mňa citlivá téma. Nechcel som si o tom písať. Tak som pokrčil papierik a začal si všímať matiku. Spravil som úplnú debilinu. Asi to zle pochopila... keďže na mňa hodila vražedný pohľad. A vtom si matikárka všimla, že si píšeme a poslala nás preč z triedy. No nádhera. Do konca hodiny zostavalo ešte viac ako pol hodina. ,,Načo si sa ma pýtal o mojom otcovi? Načo ti to je?'' spýtala sa ma Lucy a trochu na mňa zvýšila hlas ..., bola nahnevaná. Ako hovorím ... zle to pochopila. ,,Nie ... neboj  sa zle si to pochopila... nepoviem to nikomu len som to chcel vedieť. O našich sa nechcem baviť...''  povedal som jej. ,,Smiem sa spýtať prečo?'' tie otázky mi liezli už na nervy. ,, Zomreli! Stačí? Nechápeš, že sa o tom nechcem bavit?!'' začal som tam na nu kričať. Prišlo mi to potom aj ľúto, pretože nemohla vedieť, že zomreli.